V našej záhrade takmer nevzniká odpad, skoro všetko kompostujeme. A o výhodách kompostovania presviedčame aj susedov a známych. Niekoho úspešne, u niekoho ako keby hrach na stenu hádzal. A tak sme dostali do daru jeden továrensky vyrábaný kompostér, že nech si ho užijeme.
Darca ho totiž tiež dostal, pretože býva v rodinnom dome v obci, ktorá sa zapojila do dotačného programu fondov z Únie. Ale ak má tento produkt presvedčiť ortodoxných záhradkárov, že kompostovanie je výhodné…
Dar sme prijali a uložili v dome. Jednak som nemal dôveru v tento balík plastu, jednak sme mali k dispozícii dva paletové kompostéry, v jednom bol hotový kompost, druhý sme plnili materiálom, čo dom a záhrada dali.
Situácia sa výrazne zmenila začiatkom augusta, keď sa nám začala lámať stará jabloň. Takmer dva kubíky voľného miesta sme v priebehu pár dní zaplnili tenkými halúzkam a desiatkami kilogramov nezrelých jabĺk, rovnako tak sme skompostovali metre lián viniča „Talian“ s ešte nezrelými strapcami. Týždeň by potrebovali…
Zrazu sme nemali kam dávať čerstvý „odpad“ zo záhrady a tak som navrhol sprevádzkovať darovaný plastový kompostér. Olinka súhlasila, otázkou zostalo, kde ho umiestniť. Lenže miesta nazvyš v našej záhrade nemáme, asi sme si kúpili malý pozemok. Až mi padol pohľad na bazu, ktorá rástla vedľa už spílenej jablone. Pod jej korunou, pri susedovom múriku, bude aj chládok aj naň nebudeme veľmi vidieť.
Tak som tú stavebnicu od poľskej firmy Prosperplast začal dávať dokopy. Koľko som sa unadával, koľkokrát som si hánky na rukách obil, kým som ten šmejd poskladal. Možno im vo firme to išlo ľahko, na betónovej podlahe. Ale v záhrade na trávniku sa tie diely z tenkého plastu stále krútia a nepasujú. Za dve hodinky aj s prestávkou a fotografovaním som ho zložil.
Celá „stavba“ spočíva v zasunutí plastových spojok na vytvarované háčiky, zaobišiel som sa bez náradia. Len tie tri komory, z ktorých sa kompostér skladá, sú spojené tak odfláknuto, že na vrchu sa mi jednotlivé časti od seba odškierali. Pomohla akuvŕtačka a skrutky s veľkými podložkami.
Kompostér Prosperplast o objeme 1200 litrov má správne vyrobené vetracie otvory v stenách, aby kompost nezahníval. A na spodku má tiež vyberacie dvierka, ktoré sa vysúvajú nahor. Celkom šesť. Celý kompostér má osem stien. Do dvoch bočníc sú vložené vetracie mriežky. Ale ako ich rozložiť, aby plnili svoju funkciu?
Záhradkár-chválenkár si postaví tento krásny a skvelý plastový kompostér do stredu záhrady, aby mal k nemu odvšadiaľ neobmedzený prístup a aby ho mohol každému ukazovať. Odtiaľto bude mať rovnako ďaleko ku každému záhonu a preto si dvierka na vyberanie kompostu zo spodku kompostéra dá na obe dlhšie strany konštrukcie a tie dve mriežky zvýšia na úzke boky.
A čo my obyčajní záhradkári? My postavíme kompostér niekam do rohu alebo k plotu, takže dvierka vzadu sú nám na nič, mriežky teda dáme tam. No jedny dvierka nám aj tak pre zadnú stranu ostanú. Čo už. Za väčší problém považujem, že kompostér nemá dno. Ani plné, čo by bola chyba, ani mriežkované, čo by bolo žiadúce, aby sa do neho dostali z pôdy dážďovky, ale krtkovia, ktorí si na dážďovkách radi pochutnávajú, už nie. Nehovoriac o tom, že dno by celý kompostér výrazne spevnilo. Tak som pod neho dal aspoň králičie pletivo. Viem, že dlho nevydrží, ale ani tento plastový kompostér tu neplánujeme mať celý život.
Vrchné veko kompostér má, len si ho musíte zložiť z dvoch častí, hneď po tom, ako z neho vyberiete drobné spojovacie diely. Lacnejšie vyjde vyrobiť na výliskoch nejaký háčik, ako baliť drobnosti do vrecka alebo krabičky. Aspoň je menej odpadu. Otázka je, na čo sa spotrebuje viac materiálu. V skratke: vrchné veko je labilné, ako celý kompostér, občas dobre nezapadne a nie je ani vyriešený systém jeho aretácie v otvorenej polohe, ak máte v jednej ruke nádobu s odpadom a druhou by ste si radi pomohli ho vysypať. Opäť odkaz teoretika konštruktéra. O kvalite madla/zámku ani nehovorím.
Myslíte si, že sme si zaobstarali trojkomorový kompostér? Chyba! Tento kompostér síce má tri časti aj troje vrchné dvierka, ale vo vnútri nie sú jednotlivé časti ničím oddelené. Teda môžeme nasypať kompostovateľný odpad do ktorejkoľvek časti, vždy sa rozsype po celom kompostére. Na plány o postupnom napĺňaní, zrení a vyberaní kompostu môžeme zabudnúť. Ešte že tam sú tie spodné vyberacie dvierka. Ešte si kúpime železnú lopatku na uhlie ku sporáku a budeme „za vodou“.
Po pravde neviem, kto by si takýto kompostér kúpil. Keby neboli tie dotačné projekty na dedinách, tak by mohli jeho výrobu zastaviť. Predáva sa vo veľkom len preto, že ho kupujú ľudia, ktorí ho nebudú používať. A zrejme tento poľský dotačný nezmysel nebudú používať ani ľudia, ktorí ho zadarmo dostanú. To už je lepšie spraviť svoj vlastný drevený kompostér a nemusieť sa pozerať na tú plastovú ohavu v záhrade.