Máte pocit, že som si trochu uhol hroznového produktu a píšem od veci? Ubezpečujem vás, že som triezvy a viem, čo píšem. Naozaj sme v polovici augusta rebríkom oberali hrozno na našej starej jabloni. A chutí skvele!
Jediný starý strom v našej záhrade, jabloň, stojí kúsok od plota. A tesne pri plote vyrastá jeden koreň viniča, červený talian. Výhony sa vinú hore do koruny jablone a hľadajú si svoje miesto na slnku. Úspešne. So záujmom sme pozorovali, ako jednotlivé strapce najskôr naberajú na objeme a v auguste začínajú dostávať svoju krásnu modrú farbu. Až sme ich okúsili a ochutnali. Hrozno na jabloni je zrelé a pripravená na oberanie.
Tak som vybral z domu hliníkový skladací rebrík, pristavil ho k jabloni a Olinka si s vedierkom a nožničkami vyšla do koruny, aby tie najzrelšie strapce obrala. Pár strapcov sme zjedli hneď, ostatné vo vedierku priniesli domov, kde si na hrozne pochutnali večer.
Hrozno sa vinie až do výšky 4 metre nad zemou, našťastie sa k nemu vieme dostať. Niekoľko strapcov je aj nad zemou, ale sú v tieni, takže dozrejú neskôr. Je to zaujímavá kombinácia, vinič a jabloň. Kým dozrejú jablká (mali by byť asi o mesiac), zatiaľ si pochutnáme na červenom hrozne. Na to, že sme s úrodou ovocia v tejto záhrade tento rok nerátali, sa nám ho urodilo celkom dosť. Už sme si pochutnali nielen na jahodách, ale aj na hruškách a černiciach a teraz k nim pribudlo hrozno.
