Počet výsledkov: 270
Víkend pred Veľkou nocou nastal optimálny čas na druhú etapu sťahovania ovocných stromkov a kríkov zo starej záhrady do novej. Aby sme všetko stihli, pracovali sme celé štyri dni, Olinka si vzala na pondelok a utorok dovolenku. Po presťahovaní troch prvých stromov sme už mali aký-taký cvik v celom procese. V piatok popoludní som si opäť požičal vlečku za osobné auto a v sobotu ráno sme ju pristavili k bráne záhrady. (viac…)
Túto dilemu som riešil pri pokuse spevniť trávu, tvoriacu dvor medzi bránou a domom. Už pri chodení v čižmách som sa pár milimetrov vždy zabáral do rozmočenej hliny a trávy po jarných dažďoch a keď som chcel do dvora zájsť autom alebo nacúvať s vlečkou, musel som niečo vymyslieť, aby som nenarobil hlboké koľaje a nezničil ako tak rovný trávnik pred domom. Všetci mi radili naviezť drvené kamenivo, aby som dvor spevnil a mohol tam bez obáv s autom. Moja dilema ale dilemou vôbec nebola, v tomto som mal dávno jasno. (viac…)
To je kľúčová otázka, ktorú som musel vyriešiť, ak som chcel, aby sa v záhrade podarilo všetko načas a dobre urobiť a pritom aby to nezanechalo stopy na našom zdraví a chuti pracovať v záhrade ďalej. Na začiatok síce treba urobiť kus roboty, aby sme založili záhradu podľa našich predstáv, ale neskôr by som predsa len rád si užíval pokoja vidieka v lone prírody bez toho, že by všetku tu potrebnú námahu odnieslo moje zdravie. A po týždni kancelárskej pohodlnej práce zabrať dva dni naplno v záhrade by neveštilo nič dobrého. Tak ako na to? (viac…)
Už som to spomínal viackrát, v záhrade chceme mať predovšetkým ovocné stromy a kríky. Neznamená to však, že nasadíme dvadsať rovnakých stromov do dvoch radov a budeme pestovať vo veľkom na predaj. Naša predstava o ovocnom sade je iná. Dávame prednosť rozmanitosti druhov aj odrôd ovocia a radi by sme, aby dozrievalo postupne od leta do neskorej jesene. Aby sme stále mali dostatok čerstvých plodov, ale nemuseli nárazovo riešiť zber a uskladnenie. (viac…)
Ako burinu označujeme rastliny, ktoré v záhradách rastú samé, nepestujeme ich a podľa nášho názoru zaberajú miesto rastlinám takzvane kultúrnym, ktoré pestovať chceme a na ktorých rast vynakladáme, na rozdiel od buriny, značné úsilie. Odveký boj záhradkárov s burinou je nekonečný. Do boja s burinou sme sa pustili aj my hneď, ako zo záhrady zmizol sneh a dalo sa v nej pohybovať. Najmä podľa fotiek z jesene sme vedeli, čo kde rástlo, kým bola záhrada zelená. (viac…)
Každý záhradkár má svoju predstavu, čo by chcel vo svojej záhrade mať, kde by to malo rásť a ako sa o to všetko bude starať. Rovnako tak aj my. V prípade kúpy hotovej záhrady musíte rešpektovať súčasný stav alebo všetko prerobiť, postupne, za pochodu. Alebo radikálne, investovať do kompletnej rekonštrukcie. Odstrániť stromy a kríky, nasadiť nové. My sme kúpili záhradu, kde veľa stromom nie je. Prakticky zakladáme záhradu na zelenej lúke. Doslova. (viac…)
Bez vody sa nedá pestovať nič. A kto nemá studňu na pozemku a nechce vodu dovážať, rieši to väčšinou zachytávaním dažďovej vody do zásobníka. V doterajšej záhradke patrila voda k problémom, v horúcom lete nachytané zásoby jednoducho nestačili. Boli sme pripravení aj v novej záhrade postaviť batériu zásobných nádrží, ak nebude na pozemku zdroj vody. Našťastie mám v tomto smere uľahčenú prácu a nedostatok vody rozhodne nebude naším problémom. Skôr jej prebytok, ako ukazujú zimné mesiace. (viac…)
A prečo nie? Ale s takou jednoduchou odpoveďou sa neuspokojím a vy zrejme tiež nie. Takže sa pokúsim odpovedať čo najúplnejšie na otázku, prečo sme chceli záhradu v kopci a prečo sme radšej nezvolili záhradu na rovine na inom mieste. Obidva druhy záhrad majú svoje prednosti, ale nám sa viacej pozdávala záhrada na svahu. Prečo teda záhrada v kopci?
(viac…)
Všade panuje zima, v noci mrazy klesajú pod mínus desať stupňov, na lúkach leží sneh. Nebyť tých zmrznutých uší a skrehnutých rúk, dalo by sa povedať, že romantická zima. Cez deň ale mrazivý vzduch ohrieva slnko a vtedy je celý deň krajší. Tak sme využili takýto krásny zimný víkend a zašli sa pozrieť, ako to vyzerá v našej záhrade, keď v nej panuje zima.
(viac…)
Tak sme si kúpili novú záhradu.
Záhradu na dedine, kúsok od mesta, v ktorom žijeme. Nie je to naša prvá záhrada. Priateľka pochádza z malebnej dedinky, kde starí rodičia a rodičia hospodárili, do mesta sa presťahovala až po svadbe. Ja som sa síce narodil a vyrastal v meste, ale ako dieťa som každé prázdniny trávil na dedine u starej mamy a neskôr si moji rodičia kúpili záhradku v záhradkárskej osade za mestom. Veľmi som nemusel ich spôsob starostlivosti o záhradku.