Naša záhrada je ovocno-zeleninová, nechováme ani hydinu ani zvieratá. No sem tam sa nejaká zver po našej záhrade pohybuje. Bez nášho súhlasu. Ale vždy to vyriešim tak, aby sme z toho vyšli bez „straty desiatky“.
Ploty okolo záhrady sú staré a opravujeme ich postupne. Nemali by sme byť na to sami. Niekde je zvykom, že susedia stavajú spoločný plot spoločne a delia sa aj o náklady. Tu je zvykom, že k záhrade patrí severný plot. A teda náš južný plot patrí južnému susedovi. Ten náš južný sused už má osemdesiatku na krku a zastáva názor, že jemu už je všetko jedno, on nič opravovať nebude.
Na druhej strane keď by mu mala vzniknúť škoda, vtedy niečo vždy urobí. Keď v minulosti ovce ohrozovali jeho záhradu, plot si opravil. Keď v zime cez jeho záhradu k nám skákali srny, bolo mu to jedno. A tento svoj postoj zdôraznil aj nedávno pri oprave odpadu vody, ktorý ide cez našu záhradu. Na egoistu platí ešte väčšia arogancia.
Náš južný sused chová sliepky. Vlani ich mal v búde, tento rok ich vypustil na dvor. Od našej záhrady ho oddeľuje nízky a starý plot. Neradi by sme, aby jeho sliepky hrabali v našich záhonoch, takže zakaždým, keď ideme okolo plota, mrkneme očkom. Nedávno sa v ňom objavili trhliny.
Zobral som teda kus králičieho pletiva a jednu starú konzolu zo sádrokartóna a provizórne zakryl diery v starom plote. Na druhý deň som stretol suseda (veľmi často von nechodia, všetok čas trávia v dome) a spýtal sa ho, či si všimol poškodený plot pri sliepkach. Jeho reakcia ma prekvapila, vraj dnes nebol pri sliepkach. Pritom diera tam bola najmenej tretí deň a každý večer sliepky osobne zaháňa do kurína, starým veslom 😉 Poprosil som ho, nech si plot opraví.
Na druhý deň bol plot naozaj opravený, dieru prekryl kusom štvorcového pletiva. Možno ma počul, ako som Olinke vravel, že ak tie sliepky prejdú k nám, určite ich nebudem naháňať späť domov. Čo je na mojom pozemku, to je moje. A už som sa celkom tešil na slepačiu polievku.
