Solárna sušička ovocia

Sušenie ovocia sa u nás doma stalo už tradíciou. A hoci v novej záhrade zo začiatku budeme mať menej ovocia, neplánujeme zmenu v tejto oblasti. Aby sme pri tom ale neprerobili aj gate, ako sa hovorí, rozhodol som sa vyrobiť solárnu sušičku ovocia, ktorá bude fungovať po zapojení úplne zadarmo.

Najviac sa u nás doma sušia jablká. Mali sme také, ktoré sa dali uskladniť, tie sme pojedli tak, ako boli. A mali sme aj také, ktoré zostali pár dní po obratí sypké. Sušenie bolo jedinou možnosťou, ako ich zachovať na neskôr. Radi sušíme a jeme aj hrušky na plátky. Skúšali sme sušiť aj slivky, ale s nimi je dosť problém, voda z nich nie len sa suší, ale aj vyteká. Všetko sme to sušili v elektrickej sušičke, ktorá jednak vyžaduje pravidelnú kontrolu a odoberanie už suchých plodov, ale aj žerie elektrinu. A tá nie je zadarmo.

Sušené ovocie dobre padne v zime ako pochúťka, ale aj v lete sme ho pojedli celkom dosť na našich cyklovýletoch. A balíček sušeného ovocia je celkom zaujímavý prezent napríklad aj u lekára 😉 Takže bolo jasné, že sušiť budeme ovocie aj z novej záhrady. Pravda, keď naše novozasadené a presadené stromy začnú rodiť.

Celkom neplánovane máme dosť jabĺk a aj hrušiek, takže som si vymyslel, že postavím solárnu sušičku ovocia. Jednak preto, že ma práca v dielni baví, jednak preto, že mám rád aizované systémy bez nároku na prevádzkové náklady. Teda zadarmo 😉 Rad na ňu prišiel už koncom leta, hoci pôvodne mala byť až na budúci rok.

Inšpiráciou mi bol návod na jednom zahraničnom webe. Presný návod nebol, len nákresy, fotografie, ale nie úplné, takže som si sušičku musel najskôr sám nakresliť, v závislosti od materiálu, ktorý som mal k dispozícii. A až pri stavbe som občas prišiel na nepresnosti v nákresoch na zdrojovom webe, pretože tak, ako mi to vychádzalo, to z princípu nemohlo fungovať. A preto som v priebehu stavby občas musel zaimprovizovať a sušičku upraviť. Takže niektoré fotografie sa vám môžu zdať čudné, ale nasledujúce všetko vysvetlia. A aj preto nemám k dispozícii presný návod. Šikovný človek si ale celkom iste poradí, keď ju bude chcieť postaviť. Prípadne sa pobavíme o detailoch v diskusii.

Ako prvé som zložil predné čelo a predné nohy. Hranoly sú z červeného smreka, čelo z vodovzdornej drevotriesky 12 mm. Tá zostalo v klube po jednom nevydarenom experimente, tak som sa ju rozhodol využiť, časť poslúžia práve pri stavbe sušičky ovocia. Všetky spoje sú vrutmi.

Ďalším dielom sú boky sušičky s koľajničkami pre sušiace pláty. Tie som získal z demontáže z drevotrieskovej pôvodnej stavby. „Recyklovanie“ množstva materiálu mi pomohlo znížiť náklady na solárnu sušičku ovocia.

Zadné čelo má otvory pre dvoje dvierka. Nohy sú tiež z červeného smreka 5 x 3 cm, smrekové latky majú hrúbku 2,5 cm. Pri montáži som si pomáhal stolárskymi zverkmai, vnútro je natreté akrylovou bielou farbou.

Spojením oboch častí vznikla kostra sušičky ovocia, už asi tušíte, ako bude vyzerať.

Ešte pohľad zozadu. Neskôr bude spodok zväčšený o pár centimetrov, to súvisí s tým prvým nepcohopením inšpiračného webu a úpravou plánov.

Dno sušičky je tiež z drevotriesky, či skôr by som mal použiť „drevovlákno“. Do nej som vyvŕtal otvory pre vstup vzduchu do sušičky. Na tejto fotke je ešte dno opačne namontované, neskôr som ho otočil, nasávacie otvory pre vzduch sú v zadnej časti sušičky.

Tu už je vidno zväčšenie bokov. Drevené perforované dno je úplne na spodku, pridržiavané drevenými lištami. Na ňom sú drevené smrekové latky hrubé 25 mm, čo vytvára odskok od 15 mm drevovláknovej dosky bočníc. Na tomto osadení je položený železný plech hrúbky 2 mm, natretý najprv základnou farbou a potom čiernou matnou farbou. Plech nedolieha k prednému čelu, medzera je 10 cm.

Na tejto fotke to je dobre vidieť. Spodný úplne rovnaký plech je zase odsunutý od zadného čela a nezakrýva okrúhle nasávacie otvory pre vzduch. Keby som si všimol problém v návode, nechal by som ho urobiť o pár milimetrov užší, aby netrčal pod drevené rozširujúce latky na spodku, medzeru vidno na predošlej fotke.

Výškový rozdiel plechov je asi 7 cm a vytvára tunel, v ktorom vzduch prúdi a zohrieva sa. Plechy sú upevnené drobnými vrutmi k vnútornej konštrukcii sušičky, aby sa neskôr nehýbali.

Pohľad na spodok sušičky a vstupné otvory pre vzduch. Proti vnikaniu hmyzu budú prekryté dvojitou vrstvou sieťky, používanej na sieťky proti hmyzu na plastových oknách.

Ešte raz pohľad na umiestnenie dvoch spodných plechov a všimnite si aj vzadu úzky pás plechu.

Montáž horných dvierok z drevovláknitej dosky, použité sú dva plechové pánty. Dvierka slúžia na reguláciu vnútornej teploty vzduchu. Otvor bude neskôr prekrytý zvnútra dvojitou vrstvou sieťky proti hmyzu.

Drevotrieskou som prekryl aj spodnú časť sušičky. Vytvoril som jednak prekrytie tenkej medzery medzi doskami (v štrbine je spodný plech) a vytvoril dodatočnú izolačnú vrstvu, jednak sem prídu pánty spodných dvierok. Presnú polohu pred zakrútením vrutov fixujú stolárske zverky.

Sieťka proti hmyzu na vrchných vetracích dvierkach.

Vo vrchnej časti jednej bočnice (ľavej pri pohľade spredu) som vyfrézoval otvor priemeru 80 mm. Predtým som toto miesto zosilnil druhov vrstvou dosky.

Namontoval som vzduchotechnické koleno priemeru 80 mm. Vo vnútri sú z obvodu vyrezané a do pravého uhla zohnuté štyri pásiky široké 10 mm a cez ne namontované štyri vruty, ktoré koleno fixujú.

Koleno som provizórne prekryl starou dámskou pančuchou, aby ani tadiaľto sa nemohol hmyz dostať do sušičky ovocia.

Koleno je tu pre neskoršie potreby získavania teplého vzduchu zo slnka. Na snímke si všimnite si, že druhú vrstvu dostalo aj predné čelo, prekryl som všetky časti jedným kusom. Opäť tak vznikla ďalšia tepelnoizolačná vrstva.

Čierny železný plech prišiel aj na spodné veľké dvierka, na vrch bočníc zvonka prišli latky, na ne som nalepil mechovú samolepiacu gumu na tesnenie okien. Tú mám ešte z predprevratových čias, kedy som na podobné materiály jazdieval do Prahy vlakom raz za štvrťrok 😉 Lepidlo stále lepí a guma sa stále nerozsýpa.

Na vodorovnú plochu vpredu aj vzadu som natlačil akrylátový tmel a položil vyrezaný kus lexanového panelu hrúbky 10 mm.

Lexanová tabuľa je na bokoch pripevnená pomocou stolársky oceľových uholníkov, vruty sú len do drevenej latky, zhora pritláčajú lexan ku gumovému tesneniu a do tmelu. Vzadu som zhora pripevnil ešte úzky pásik latky, aby sa mi z tmelu lexan nevydúval.

Veľké dvierka majú pánty dole, hore je v strede stará hliníková rúčka. Kým som namontoval haspry, používal som na pridržanie dvierok gumový pás z auta.

Prvého októbra, kedy som sušičku po šiestich týždňoch postupnej práce konečne dokončil, bolo o trištvrte na dvanásť slnečno, teplota vzduchu vonku 26 °C a v sušičke 52 °C.

Ovocie sa do sušičky vkladá na troch plátoch, pre ktoré sú v bočniciach troje lišty. V rámci urýchlenia práce na sušičke ovocia som si sušiace pláty nevyrábal sám, ale dal som si ich vyrobiť firme na plastové okná. Sú to vlastne tri sieťky proti hmyzu s duralovým rámom, bez príchytiek. Rozmery plátov sú:
– 715 x 640 mm
– 715 x 530
– 715 x 380

Celková plocha plátov je teda 1,1 m2.

Olinka nakrájala jabĺčka z našej starej jablone na plátky a uložila na sieťky, ktoré potom vložila do sušičky.

Čidlo teplomera je uložené v tieni, aby naň nedopadalo priame slnečné svetlo.

Sušičku sme uložili na gang, po strechu ale na slnečné miesto a teplomer do tieňa. Neskôr som sušičke namontoval malé kolieska (tiež z rozobratej búdky) aby sa s ňou dalo lepšie manipulovať pri otváraní dvierok a vkladaní jabĺk. Druhého októbra 2016 o pol druhej bolo slušne teplo. Aj v sušičke 😉

Použitý je lexan s UV filtrom. Teda sám je chránený pred postupnou degradáciou. A tiež chráni ovocie pred priamym slnečným žiarením. V októbri potrebujú jablká na dobré vysušenie asi tri slnečné dni. Tohoročný október ale poskytol takéto dni len dvakrát. Na začiatku a na konci mesiaca. Inokedy bolo pod mrakom, slnko len na hodinku či dve. A to nestačilo. Jednu várku ovocia sme museli kompletne vyhodiť, lebo sa nestihlo vysušiť a začalo hniť. Aj sieťky sme umyli.

Predpokladám, že v auguste a septembri budú stačiť na sušenie jablkám a hruškám dva dni. Jednak sú dni dlhšie, je viac slnka a jednak môže teplota v sušičke dosiahnuť aj 70 °C.

Na fotke vľavo sú jablká sušené v elektrickej sušičke doma, vpravo prvé sušené jablká zo solárnej sušičky. Na prvý pohľad boli o niečo tmavšie, také do žltočervena. A na zahryznutie o niečo mäkšie. Ale chuťove nerozoznateľné.

A čo to všetko stálo? Plechy som si dal narezať a nafarbiť v zámočníckej dielni, lebo sa mi s tým nechcelo zabávať v mojej dielni, mali sme inú robotu. Rovnako tak som si dal frajersky vyrobiť sušiace pláty vo firme na plastové okná. V každej som nechal po tridsať eur. Zhruba toľko ma stáli dosky, ak nerátam zvyšky lát na nohy. Pri zarátaní lexanového plátu sa dostávam na stovku, ak by som nemal, tak by som musel kúpiť pánty, vinklíky aj kolieska a vruty. Odhadujem to na 120 EUR plus náradie a čas. Teda zhruba dvojnásobok toho, čo stojí elektrická sušička. Tie majú zhruba polovičnú plochu, ale sušia rýchlejšie. Teda elektrická sušička ovocia za polovicu ceny vysuší za rovnaký čas rovnaké množstvo ovocia, ako moja drevená solárna sušička. Len tá nepýta peniaze za elektrinu, ak svieti slnko.

Solárna sušička je umiestnená na betóne pod strechou na gangu nášho kamenného domčeka, orientovaná na juh. Až do konca septembra na ňu od rána do večera svieti slnko, v októbri sa popoludní dostáva do tieňa susedného domu, keďže slnko je už dosť nízko. V plnej záťaži bude až budúci rok, ak bude hrušiek aj jabĺk aspoň toľko, čo toho roku. A možno skúsime aj vlastné hrozienka 😉