Záhrada v kopci

Susedia opäť pálili lístie

Posledné októbrové a prvé novembrové dni sme do záhrady prichádzali vždy s obavami. Keď sme autom vyšli do zákruty a videli do doliny, kde v dedine máme svoj pozemok, pozorovali sme, odkiaľ sa zase bude valiť kúdoľ dymu. A valil sa takmer každý deň. V záhradách sa upratovalo.


Nie, že by sa počas roka občas z niektorej záhrady nezadymilo. A vôbec nejde o legislatívu, pretože vieme, že niektoré predpisy sú na kočku, slušne povedané. Ale už keď sme po kúpení pozemku navštívili starostu, aby sme sa mu predstavili, sme mu povedali o našom koncepte záhradníčenia a sľúbili sme mu, že my páliť nebudeme. Nie zo strachu pred pokutou, ale pre naše presvedčenie, že je hlúpe spáliť materiál, ktorý na záhrade vyrástol a ktorý poskytuje cenné živiny aj ochranu ostatným pestovaným rastlinám, keď sa použije hlava a nie svaly.

Hubovitými chorobami alebo škodcami napadnuté časti drevín nie je dobrý nápad kompostovať. Ak nie sú ideálne podmienky a vysoká teplota kompostu, patogény prežijú a šíria sa ďalej. Oheň je dobrý dezinfikátor a dá sa to urobiť tak, že je dymu čo najmenej a čo najkratší čas. Navyše aj popol je dobré rozsypať do kompostu alebo na trávnik s machom. Do kompostu je však lepšie dávať drevené uhlie, resp. zuhoľnatené kusy dreva.

Jeseň je však v znamení páleného lístia z ovocných stromov. Ľudia sú presvedčení, že lístie spadané zo stromov je zlé. Pochopil by som, keby si čistili dvor medzi domom a bránou. Ale ľudia, ktorých celý rok nevidíme v hornej záhrade na jeseň nabehnú, kompletne zhrabú listy z ovocných stromov, o ktoré sa celý rok nestarajú a navláčia ho nižšie, aby ho potom spálili. A vydymili celú dolinu. Trávnik vraj musí vyzerať čisto a upravene. Pritom ten trávnik možno dva razy za rok pokosili, trávu samozrejme tiež spálili.

V dedine je veľa orechov. A panuje povera, že tam, kde je napadané orechové lístie nič nerastie a že sa listy z orecha nedajú kompostovať. Pritom by stačilo, keby si to aspoň raz vyskúšali. Zistili by, že listy z orecha v tenkej vrstve nebránia rastu tráve ani veľkých stromov. A že sa dajú skompostovať zmiešané s trávou (ktorú nedávno spálili). Ale že sa ich vlastnosti dajú aj využiť. Nahrnutie orechových listov k plotu vytvorí vrstvu, ktorá bráni porasteniu plota burinou. Lenže oni pletivo od buriny aj tak nečistia…

Naše orechy sú zatiaľ malé, tak aj listov máme z nich na jeseň málo a preto sú pre nás vzácne. Medzi plotom a nádržou na vodu ničia pŕhľavu a prílišnému rastu trávy bránia aj medzi vyvýšenými záhonmi. Vlaňajšia orechová nástieľka vydržala len do júna, koncom leta sa tráva opäť rozrástla. Preto sme uvítali zopár žochov lístia od susedov. Hrubšia vrstva dlhšie pozdrží rast trávy a súčasne zmenšíme kúdoľ dymu od nich.

Celé tri roky robíme nenásilne osvetu medzi susedmi. Na jednej strane vidia, čo robíme, na druhej im k tomu vždy povieme, prečo to tak robíme a aké to má príčiny aj dôsledky. Často sú prekvapení, ako sme na to prišli alebo kde sme to videli. Aj ja som prekvapený. Máme taký istý internet, ako oni, máme zrejme aj podobné počítače a aj voľného času má približne každý rovnaký diel. Len asi každý na internete čumíme na iné stránky. Alebo čítame iného Záhradkára 😉

Zvyk je železná košeľa. Keď sa jednému susedovi podarilo podľa našej rady bezprácne vypestovať zemiaky na sene (ktoré by spálil), tak ich pochválil a na ďalší rok sa vrátil k okopávaniu zemiakov v zemi. A podobne je to aj so spracovaním lístia na jeseň. Načo by ho kompostovali, keď už ho majú pohrabané na jednu kopu z celej záhrady, ľahšie je škrtnúť zápalkou a potom ten smrad cítiť v celom dome. Odevy sa vyperú a umelé hnojivo sa kúpi na jar v záhradníctve.

Listy sú aj dobrým mulčovacím materiálom. Nie len okolo stromov, aby sa udržala vlaha (a táto otázka je z roka na rok aktuálnejšia pre postupujúce zmeny počasia a nedostatok vody), ale aj aby zostala zem kyprá a nepoškodili sa plytké korene okopávaním. Kto to raz skúsil, tak zistil, že lístie sa do jari rozloží a nezostane po ňom ani stopy. Teda zostane, rozloží sa na jednotlivé zložky, ktoré strom vytiahol z veľkých hĺbok svojimi koreňmi. A ktoré v prírode, kde sa do života stromov človek nestará, slúžia ako nástieľka aj hnojenie.

Preto my lístie nepálime ale zužitkujeme.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.