Víkend pred Veľkou nocou nastal optimálny čas na druhú etapu sťahovania ovocných stromkov a kríkov zo starej záhrady do novej. Aby sme všetko stihli, pracovali sme celé štyri dni, Olinka si vzala na pondelok a utorok dovolenku. Po presťahovaní troch prvých stromov sme už mali aký-taký cvik v celom procese. V piatok popoludní som si opäť požičal vlečku za osobné auto a v sobotu ráno sme ju pristavili k bráne záhrady. (viac…)
Okolo dolnej časti záhrady a domu máme síce starý, ale plot a na vrchu oddeľuje dve časti nášho pozemku stará kovová ohrada, ktorá má zabrániť ovciam ujsť. Keďže bývalý majiteľ záhrady si ovce odviezol už v polovičke februára, plánuje odviezť aj ohradu. Tým by však otvoril záhradu srnčej a jelenej zveri. A tá by poškodila naše mladé stromky. To som nemohol pripustiť. A ani výška ohrady nie je taká, že by som mohol pokojne spávať. Chce to nový plot. (viac…)
Kúpená záhrada disponuje štyrmi starými stromami, z ktorých dve hrušky to už majú za sebou, rovnako ako jedna jabloň a iba jedna jabloň sa ukazuje ako rodivá a schopná záchrany. To nám nevadí, uvažovali sme nasadiť stromy, ktoré poznáme a ktorých ovocie nám chutí. Už dávnejšie sme si naplánovali ich počet, miesto aj druh a teraz prišiel čas pustiť sa podľa plánov do práce.
Olinka sa pri prácach v záhrade orientuje podľa lunárneho kalendára. Takže sme celkom zavčas dopredu vedeli, kedy nastane ten najvhodnejší čas na sadenie ovocných stromov. Otázkou bolo, či bude aj vhodné počasie a či stihnem včas vykopať jamy pre stromy. (viac…)
Pár dní po tom, ako sme sa stali vlastníkmi pozemku aj podľa úradného dokumentu, som konečne mal vo vrecku kľúč od brány aj domu. Nie, že by mi ho predchádzajúci majiteľ skôr nechcel dať. Jednoducho dom bol iba zatvorený, bez zámku a na bránke bola prehodená retiazka, aby sa bránka neotvárala. Ktokoľvek mohol kedykoľvek vojsť. A možno aj vošiel, či skôr prešiel. (viac…)
To je kľúčová otázka, ktorú som musel vyriešiť, ak som chcel, aby sa v záhrade podarilo všetko načas a dobre urobiť a pritom aby to nezanechalo stopy na našom zdraví a chuti pracovať v záhrade ďalej. Na začiatok síce treba urobiť kus roboty, aby sme založili záhradu podľa našich predstáv, ale neskôr by som predsa len rád si užíval pokoja vidieka v lone prírody bez toho, že by všetku tu potrebnú námahu odnieslo moje zdravie. A po týždni kancelárskej pohodlnej práce zabrať dva dni naplno v záhrade by neveštilo nič dobrého. Tak ako na to? (viac…)
Už som to spomínal viackrát, v záhrade chceme mať predovšetkým ovocné stromy a kríky. Neznamená to však, že nasadíme dvadsať rovnakých stromov do dvoch radov a budeme pestovať vo veľkom na predaj. Naša predstava o ovocnom sade je iná. Dávame prednosť rozmanitosti druhov aj odrôd ovocia a radi by sme, aby dozrievalo postupne od leta do neskorej jesene. Aby sme stále mali dostatok čerstvých plodov, ale nemuseli nárazovo riešiť zber a uskladnenie. (viac…)
Doteraz sme do záhrady chodili preto, aby sme odstránili burinu, vymeriavali jej ďalšie dispozície alebo odvodňovali po vytrvalých dažďoch. V rámci upratovania záhrady treba sa postarať o vykopané korene, staré seno, drobné halúzky či odstránenú trávu. Niekto by hľadal miesto, kde to všetko vyklopiť alebo veľkoobjemový kontajner na odpad. To ale nie je v súlade s naším „záhradníckym svetonázorom“. Preto som ako prvý v záhrade zriadil kompostér. (viac…)
Ako burinu označujeme rastliny, ktoré v záhradách rastú samé, nepestujeme ich a podľa nášho názoru zaberajú miesto rastlinám takzvane kultúrnym, ktoré pestovať chceme a na ktorých rast vynakladáme, na rozdiel od buriny, značné úsilie. Odveký boj záhradkárov s burinou je nekonečný. Do boja s burinou sme sa pustili aj my hneď, ako zo záhrady zmizol sneh a dalo sa v nej pohybovať. Najmä podľa fotiek z jesene sme vedeli, čo kde rástlo, kým bola záhrada zelená. (viac…)