Záhrada v kopci

U nás ani maliny neuschli

Nechcem mať rýpavú náladu, ale o tohoročnom suchu už som počul toľko, ako to slušne napísať, divných rečí. Ako keby sucho bolo selektívne. U niekoho v záhrade je, u niekoho nie je. Ale keď nad tým tak teraz rozmýšľam, u nás asi naozaj nie je sucho, ako v iných záhradách. Aspoň nie tak sucho.


Ako človek starne, postupne sa objavujú drobné odchýlky od ideálu. Nie len, čo sa váhy týka, často aj z pohľadu zdravia. Myslím tela, o duchu si napíšeme inokedy. U mňa sa to prejavilo na zraku, prejavila sa plotová slepota. Nevidím ďalej od nášho plota. Silne tomu napomáha vŕbový plot aj bujné vŕby samé a tiež v lete bujná zeleň kríkov a stromov, ktoré vytvárajú nepreniknuteľnú clonu pre zrak. Kiež by aj pre sluch.

Takže keď sa pohybujem po našom pozemku, či už oberám ovocie, starám sa o sliepky alebo som tu so psíkom či s ním sedím a oddychujem na lavičke, aj vďaka tomu, že je náš pozemok široký zo dva či tri susediace, mám tu súkromie a ani neviem, kto sa pohybuje za plotom. Len zrazu začujem hlas. Niektoré z nich už poznám, pri niektorých stále neviem, ktorému druhému, tretiemu či štvrtému susedovi patrí. A vlastne mi je to jedno.

A tak jedného dňa mimovoľne začujem: „Aj maliny uschli.“ Mohol by som sa škodoradostne uškrnúť, ale nie som neprajník. Mrzí ma, že niekomu uschli jahody, že uschli aj maliny. Pretože nemuseli.

Už sme sa prežrali aj malinami. Nie len jahodami

Keď naše prvé maliny, asi pol roka po vysadení, videla moja mama, prehlásila, že tie už tu museli rásť, lebo to sa nedá za tak krátky čas tak veľké ich vypestovať. Tento výrok presne dokumentuje takéto tvrdohlavé povahy. Oni už niečo zažili, niečo urobili a keď to nejde im, nepôjde to nikomu. A robiť to inak? Veď to vždy tak robili! A mladí aj tak nič nevedia.

Pre maliny sme vybrali také miesto, kde je dosť slnka aj tieňa, kde je dosť podpovrchovej vody a každú zimu ich zamulčujeme ihličím. A viacej sa do nich nestarieme. Teda okrem správneho vystrihania suchých výhonov v správnom čase. Ale my tomu nerozumieme, susedia strihajú maliny vždy nakomplet a vždy podľa mena v kalendári. Počasie nepočasie. Svokor dokonca medzi malinami pravidelne kosí kosačkou, aby udržiaval vojenské rozostupy. A keď mu maliny zase vykapú, berie si od nás mladé výhony. On maliny pestuje, my sa do nich nestarieme. Poznám ľudí, čo majú maliny vo dvojrade, pri kolíkoch aj pri vedení, okolo vzorne vykosené alebo aj vyokopávané.

Ja viem, mal by som fotiť skôr, než ich zožeriem 😉

Maliny čierne, bordové, žlté alebo červené. Ktoré vám chutia najviac?

Naše maliny vyzerajú takto. Tiež ako vojáci chránia jedna druhú. Ale nie ako vojaci na prehliadke, ale vojaci v pevnostiach. Jedna druhú ochraňuje pred nepriateľom a ako celok sú nepremožiteľné. Naše maliny mnohým pripadajú ako zanedbané. Po ihličnatom mulči a bez zálievky, len čo si nájdu v zemi, vysoké cez dva metre, stratí sa v nich nie len pes, ale aj ja. Síce majú kolíky a boli vysadené v presných rozostupoch, ale ako správne maliny odnožujú kde príde a my len vykopneme, čo už sa nám zdá veľa. Časť svokrovi, časť do kompostu.

Keď sa objaví burina, najčastejšie pupenec na pýri, vytrhnem pri oberaní a zanesiem sliepkam. Ale nie všetko naraz, postupne. Možno sa to nepáči ani vám, ale primerané množstvo buriny tiež chráni maliny. Spolu s malinami nahusto dovoľuje sa im vzájomne opierať a nepustí teplo ku koreňom, aby nevysušilo pôdu. My nepestujeme maliny na ukážku na výstavu, nie je ich úlohou páčiť sa, my sa nimi nechválime, ako pekne vyzerajú a ako vzorne je okolo nich obrobená pôda. Všetko sú to hlúposti. My jednoducho maliny máme a jeme ich.

Netvrdím, že ani jeden výhon neuschol, veď to každý rok staré výhony uschýnajú. Netvrdím, že na výhonoch neboli suché plody. Veľa bolo napichaných včelami (bodaj by nie, keď im včelári pobrali všetok med) a niektoré uschli, kým sme sa k nim cez tú húštinu dostali. Ale dobrých, zrelých, sladkých a šťavnatých bolo aj toho roku neúrekom. U nás ani maliny toho roku neuschli.

P.S.

Môžem písať koľko chcem o pestovaní v podmienkach nastupujúcej klimatickej zmeny, zmeny vodných pomerov v pôde aj rozloženia a úhrnu zrážok v jednotlivých mesiacoch. Môžem písať koľko chcem o zachytávaní rosy trávou, môžem si klávesnicu zodrať pri tom, ako upozorňujem, že okopaná pôda vypúšťa vodu do vzduchu a odstránená burina spôsobuje jej eróziu a stratu humusu, ktorý drží vodu v pôde. Môžem si o tom všetko jazyk zodrať. Ako keby aj susedia mali plotovú slepotu. Veď stačí pozrieť na ich vzorné záhony, kde uschli tekvice, jahody, maliny, zelenina a na naše asi nevzhľadné, zaburinené, ale plné úrody.

Ale nikto nič nemusí, prežitie nie je povinné.

Ozaj, my sme maliny nepolievali.


Ako bude reklama vypadať?
-
Chcete tu reklamu nastálo len za 500 CZK?
Zobraziť formulár pre nákup

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.