Záhrada v kopci

Záhradkárska výstava v Trenčíne

Zdrojom užitočných informácií pre záhradkára sú odborné časopisy, šikovní susedia, televízne hobby magazíny a internet. A samozrejme výstavy a veľtrhy. Začiatkom apríla sme sa rozhodli navštíviť výstavu v Trenčíne. Oplatí sa tam jazdiť, alebo ako obstojí trenčianska záhradkárska výstava v porovnaní s ostatnými výstavami, ktoré poznáme?


Najznámejšou poľnohospodárskou výstavou na Slovensku je nitriansky Agrokomplex. Ale keď ma nevzrušuje obrovský traktor, chladným ma necháva megaveľká sejačka a zle mi je pri pohľade na mamutí postrekovač ani nechovám kravy na hektolitre mlieka, tak okrem stánkov s občerstvením ma tu nemá veľmi čo zaujímať. To nie je výstava pre záhradkára. A úplne rovnako negatívne na nás pôsobila aj česká Země živitelka v Českých Budějoviciach, ktoré sme videli dve počas našich cyklodovoleniek u západných susedov.

Okrem toho sme mali za sebou aj niekoľko vysoko pozitívnych skúseností. Štvrťročné výstavy Flora Olomouc sú skvelé pre záhradkárov, ktorí hľadajú inšpiráciu aj možnosť nakúpiť sadenice na jar alebo plody na jeseň. A či náradie alebo prípravky. Ovšem nedostižné sú výstavy v Litoměřicích, jarná Tržnice zahrady Čech a jesenná Zahrada Čech. Vďaka mojím pravidelným služobným cestám tým smerom v minulom zamestnaní ich Olinka pár absolvovala a vždy sa na ne tešila.

Ja som zase z minulosti mal dve nemilé skúsenosti z výstav v Trenčíne. Celoštátne propagované výstavy lokálneho významu boli pre mňa vždy stratou času. Keď sme však v časopise Záhradkár našli pozvánku na 23. ročník výstavy záhradkárov, včelárov, poľovníkov a zdravého životného štýlu, povedali sme si, že tomu dáme šancu. Olinka využila jeden deň dovolenky, pretože na víkend sme predpokladali nátresk návštevníkov a naplánovali sme výlet do Trenčína na štvrtok. O našom pláne sme povedali aj kamarátovi Jurajovi, keď sme ho navštívili, aby sme ho podporili pri stavbe plota na zemných skrutkách v jeho starom dome a záhrade. Tak sme nakoniec do Trenčína cestovali traja a moja zrkadlovka.

Navigácia nás doviedla bezpečne až pred výstavisko, hoci cestu do Trenčína som veľa ráz absolvoval. Už od odbočky na výstavisko sme sa posúvali krokom v kolóne, končiacej na lúke pred bránou. Na rozdiel od Českých Budějovíc sa neplatilo podľa dĺžky parkovania, poplatok bol jednotný 4 eurá za auto. Rovnako stálo aj vstupné na osobu, dva kupóny zo Záhradkára nám ušetrili po eure 😉 Ušetril aj organizátor, namiesto veľkej tabule so šípkou postavil do vestibulu neoznačeného dôchodcu, ktorý každého, kto lomcoval zamknutými dverami, posielal do vchodu na výstavisko do smeru, odkiaľ práve prišiel od pokladní 😀 Až tu sme zistili, že musíme povinne prejsť vetešníctvom, ponúkajúcim odevy pracovné aj maskáčové a iné „nevyhnutnosti“ do záhrady aj lesa.

Vonku už nás čakali stánky so sadenicami ovocných kríkov, stromčekov aj kvetov rôznych osvedčených a nových druhov. Na to, koľký ročník výstavy sa už koná, mohol organizátor vedieť, koľko miesta medzi stánkami musí nechať návštevníkom, aby sa nezasekli celé prúdy chodcov, keď sa jeden z nich rozhodne zastaviť a niečo si kúpiť…

My sme zvolili najprv prechádzku celým výstaviskom, aby sme získali prehľad nie len o ponúkanom sortimente, ale aj kvalite sadeníc a ich cenách. Pretože bola teplota okolo 10 °C, pod mrakom a občasné mrholenie, slnko vykuklo len občas, kombinovali sme návštevu vonkajších stánkov s pavilónmi. Takže sme videli všetky podvýstavy vrátane včelárskej, keďže Juraja včely zaujímajú. A videli sme aj to, čomu sa hovorí „zdravý životný štýl“. Reklama na ľudí funguje, ale každý má právo dojebabrať si svoj život a telo sám.

Čo sme nevideli, to bola malá záhradná technika. Pravda, ak za ňu nepovažujeme jeden a ten istý súbor záhradných nožníc, predávaných v rôznych stánkoch (ceny som neporovnával, nožníc máme kopu a dobrých). Nie, že by sme chceli niečo do záhrady kupovať, čo potrebujeme zrejme už máme, ale bol som tak nejak technicky zvedavý, čo je nového.

S úspechom sme obišli stánky s občerstvením, tak nejak sme skeptickí k predávaným klobásam a mäsovým výrobkom, o priemyselne pečených chleboch ani nehovoriac. Kto si raz zvykne na domáci kváskový chlieb, ten už hocičo jesť nebude. Nevymením svoje pohodlie za svoje zdravie. Keďže sme vedeli, aké počasie bude v Trenčíne panovať, zobrali sme si so sebou náš obľúbený záhradný košík s termoskami s kávou aj čajom. A Juraj nás prekvapil domácim koláčom. Takže po návrate do auta sme sa občerstvili aj zohriali a mohli sme vyraziť na cestu späť, samozrejme so zastávkou v motoreste Delta na výdatný obed.

V tomto článku nebude ani jedna fotka. Foťák som síce mal so sebou, ale v kombinácii sychravého počasia a ľudskej tlačenice som nevidel dôvod ho z brašny vyberať.

My aj Juraj sme si kúpili nejaké sadenice drobného ovocia a kvetov, ktoré sme ešte v záhradnej zbierke nemali. Vzhľadom na možnosť popozerať si viacero stánkov, viacero dodávateľov a vybrať si k nákupu toho, ktorého materiál sa nám najlepšie pozdával, aj s ohľadom na zaujímavé výstavné ceny považujem návštevu záhradkárskej výstavy v Trenčíne za zaujímavú, úspešnú a aj ekonomicky výhodnú. Hoci sme neabsolvovali žiadnu prednášku sprievodného programu, neľutujem čas a určite plánujeme pozrieť sa do Trenčína aj budúcu jar. Na rozdiel od Agrokomplexu sa záhradkárovi do Trenčína ísť oplatí. Hoci výstava v Litoměřicích je v tom istom termíne a s podobným programom, Trenčín je oveľa bližšie a stojí za to.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *