Záhrada v kopci

Navrhnúť niekomu záhradu nie je jednoduché

Počuli sme to už veľakrát. Že je naša záhrada pekná, účelná, dobre navrhnutá. A že by sme sa mali živiť navrhovaním záhrad. O ničom takom neuvažujeme. Sme radi, že sa nami navrhnutá a nami vybudovaná záhrada páči nie len nám, ale nie sme presvedčení o tom, že by sme mali navrhovať záhrady pre cudzích ľudí.


Naša záhrada sa nezrodila cez noc. Keď odrátam vyše pätnásť rokov, počas ktorých sa Olinka zdokonaľovala nie len v permakultúrnom pestovaní v malej záhradke a tie dobré dva roky, čo sme sa zaoberali myšlienkou vymeniť tú malú záhradku za väčší pozemok, tak sme mali celú zimu na to, aby sme si rozvrhli nový pozemok a určili si, ktoré druhy rastlín, v akej veľkosti a v ktorej časti záhrady budeme pestovať.

vyvýšené záhony pod snehom

A mnohé z návštev u nás ani netušia, čo sú niektoré rastliny zač, či sú okrasné alebo jedlé, kedy dozrievajú, ako chutia či ako sa pestujú. A hoci sa dá taká návšteva záhrady absolvovať aj za štyri hodiny, jej založenie také rýchle nebolo 😉 Aj preto, že my vyznávame systém pozorovania prírody a využívania miestnych podmienok. Na rozdiel od väčšinového prístupu, ktorý vyznáva teóriu „Ja si zasadím čo kam chcem a prírodu donútim rásť to tam, nech to stojí čo to stojí“.

Skrátka založiť záhradu chce čas. Nie len na pozorovanie, na prechádzky a dumanie. Ale aj na skúšanie, prerábanie, nahradzovanie odumretých rastlín. Ako sa hovorí v „zelenej“ terminológii, na prieskum bojom. Treba zistiť, kde je aká zem, kde je koľko vody, kde sa čomu darí, kde býva tieň v lete a po kade siaha v zime. Aby bola výsledkom prírodná záhrada, kde to potom rastie samé, bez potreby okysľovať zem pod nevhodne vybrané odrody, bez nutnosti zavlažovať a na druhom konci odvodňovať.

Nedokážem si predstaviť, že prídeme k niekomu na pozemok a v priebehu pár hodín mu navrhneme, čo vyťať, čo kde zasadiť alebo zasiať. A že on pochopí, že namiesto rýľovania má mulčovať a seno nemá páliť, ale dávať ku plotu. Veľa ľudí na to ešte nedorástlo. A ani to, že sa mu bude záhrada páčiť tak, ako by sme mu ju my navrhli. Je to presne tak, ako keby nám nejaký návrhár zariadil komplet celý byt a povedal: „Nasťahujte sa. Toto je moderné, toto sa mi páči“. Najprv by som vyhodil návrhára a za ním polovicu nábytku a doplnkov. Čo je totiž módne ma nezaujíma. Chcem veci používať, chcem aby veci vyhovovali mne. Čo je v akom katalógu a aká celebrita to kupuje je mi u r*.., áno presne tam.

S veľa ľudmi sa rozprávame, vidíme príležitosti, ktoré oni nevidia, hovoríme spolu, ako by sme to riešili my. Ale možno veľa vecí ani my nevieme, lebo sme strávili na cudzom pozemku málo času. A možno naše návrhy pre majiteľa nie sú prijateľné. Radi poradíme, keď sme o radu požiadaní, ale svoj pohľad na súčasnú záhradu nikomu nevnucujeme. A už vôbec neplánujeme navrhovať prírodné a permakultúrne záhrady za peniaze. Lichotí nám, keď nám permakulturisti chvália našu záhradu a obdivujú, ako sme uviedli permakultúrne teórie do praxe. Ale každý pozemok je iný, inak sa správa a my si netrúfame mať patent na rozum.

Vedieť správne a dobre navrhnúť záhradu si vyžaduje veľa času aj znalosti pozemku a jeho majiteľa.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *