Máte pocit, že som sa dočista zbláznil alebo úplne očervenel? Nebojte sa, som úplne v poriadku. Ja len zvyknem na svoje narodky takto občas žartovať. A tohoročný Prvý máj sme si v záhrade všetci poriadne užili. Presne v duchu tradícií Olinky a jej rodiny.
Po studenom apríli sa ukazoval krásny víkend a navyše pondelok, voľný deň k tomu. Tak sme si povedali, že by bolo fajn aj tento rok osláviť Prvý máj opekaním v záhrade. Ohnisko zostalo síce v starej záhrade, ale v novej máme prenosný gril na drevené uhlie a grilovačky mali úspech už minulý rok. Tak prečo nevyužiť pekné počasie a nezačať tohoročnú návštevnú sezónu v našej prírodnej záhrade rodinou grilovačkou?
Grilovacie brikety nám ostali ešte z minulého roka, ale pre istotu sme kúpili ešte jedno malé vrecko spolu s kvalitnými špekáčikmi a grilovacími klobáskami ráno v obchode. A zobral som k tomu aj jeden skladací pracovný stolík, je predsa Sviatok práce a jeden taký stolík už mám. Len už nesie známky používania a tiež sa mi na dvoch malých stolíkoch bude robiť ľahšie, ako s jedným malým.
Keď sme dorazili do záhrady, bolo nad slnko jasnejšie, že tento krásny voľný deň si takmer všetci zvolili ako pracovný. Zo všetkých strán boli počuť kosačky, susedia blízki aj vzdialení upravovali vzhľad svojich záhrad aj dvorov a priestorov pred domami. Aj ja som vybral Olinkin malý benzínový vyžínač Homelite, aby som vykosil plochu, kde sme plánovali grilovanie. Vlastne dve plochy.
Vlani sme grilovali v blízkosti starej jablone, poskytuje tieň pred horúcim slnkom a je tam príjemne. Vlastne bolo. Kúsok od nej má totiž sused svoj malý kurín, taký súkromný klietkový chov. Tento rok je šesť sliepok cez deň vonku, ale podľa zápachu, ktorý sa občas šíri, je zjavné, že trus ostal v kuríne. Bolo by to v súlade so susedovou doktrínou, ktorou je zásadné neupratovanie na celom pozemku. Veď to občas vidíte aj na fotkách. A uznajte, že nechať si spríjemňovať grilovačku občasným závanom z kurína nebolo vytúženou víziou.
Hlavná oddychová zóna našej záhrady má miesto inde. Ovčín už neexistuje, ani zápach z neho, hnoj skončil v záhonoch, miesto je rekultivované a zamulčované, pripravené na pestovanie cukiet, uhoriek a hokkaido tekvíc. A je odtiaľto pekný výhľad do svahu na západ a na všetky kríky, vinicu aj ovocné stromy na svahu. A kvety na záhonoch.
Tak som vykosil trávu na oboch plochách a ešte som obišiel U-záhony a miesto pri kompostéroch. Olinka za mnou rýchlo pohrabala trávu, zamulčovala vrch starého kompostéra aj záhony a mohli začať prípravy na tradičnú grilovačku v záhrade.
Najskôr som pripravil plochu pre umiestnenie veľkého dáždnika, ktorý sme vlani na jeseň výhodne získali. Potom som vyniesol z domu gril, brikety, náradie, stoličky, stolík a založil oheň v grile. Keď prišiel Marek, spolu sme naložili betónové závažia na stojan dáždnik a nasadili aj samotný dáždnik. Medzitým sa gril rozhorel a mohol som naložiť prvé klobásky.
Sedeli sme v tieni dáždnika, pochutnávali si na grilovaných dobrotách s Olinkiným kváskovým chlebom a kochali sa výhľadom. Kdesi v susedných záhradách vrčali kosačky. Všetci záhradkári usilovne pracovali, aby využili tretí voľný deň po víkende, štátny sviatok, aj pekné počasie, aby urobili čo najviac práce. My sme tiež niečo urobili, ale venovali sme tento deň hlavne sebe a svojím blízkym. K práci sme sa vrátili až po odchode našich hostí.
Prvý máj tohto roka sme si užili. Počasie nám prialo. Západ slnka nad našou záhradou je úžasný. A ja som zas o rok starší.
