Hrach nepestujeme na uskladnenie, radšej ho čerstvý zjeme. Vlani sme precenili miestne možnosti prirodzeného zavlažovania, tak sme si tento rok dali na to pozor. Napriek tomu si asi veľa hrachu neužijeme.
Využili sme nový plot, ktorý sme postavili na južnej strane proti srnám skoro na jar. Samotné stĺpy som staval v mrazoch, písal som o tom začiatkom roka. Drôty a špagáty neskôr na jar nahradilo zvárané pletivo. Kúsok od plota nám rastú vŕby, pestované ako materiál na plot. A po vlaňajších skúsenostiach sme sa rozhodli, že tento rok budeme vŕby polievať, aby sme mali viac použiteľného stavebného materiálu. Olinka navrhla umiestniť hrach práve k tomuto plotu a vŕbam. Tak by sme „jedným vrzom“ zaistili polievanie vŕb aj hrachu.
Hrach si užíval toto miesto a utešene rástol. Zo strany suseda mu totiž nič nebráni výhľadu na slnko, iba ak burina. Aj sme z tohto hrachu ochutnali, keď sme si všimli, že nám začína hrach odspodu žltnúť. Ale nie všetok. Niekoľko koreňov bolo stále pekných zelených. Pritom je ešte zavčasu na to, aby bolo po jeho sezóne.
Ak som si dobre všimol, žltá je aj burina za susedovým plotom. Je to totiž jeho obvyklý spôsob, postriekať burinu popri plote. My okolie plota mulčujeme senom, aby tu nič nerástlo, čo nechceme, oni na všetko kašlú a potom to postriekajú. Aj vlani sme mali žlté rastliny popri plote. Je možné, že sused pri striekaní buriny zasiahol aj náš hrach? No skvelé, ako budeme teraz jesť túto chemicky ošetrenú zeleninu?
Pritom susedov starý hrdzavý plot je stále na svojom mieste a náš nový je postavený asi 10 cm od neho a až potom rastie hrach a ďalej vŕby.
