Raňajky sú základ dňa a preto ich ani ja nijako neodbývam. A veľmi ma teší, že si na raňajky môžeme dať to, čo si sami pripravíme a sami dopestujeme. Nie len, že viem, čo jem a že mi to chutí. Jesť svoje vlastné produkty mi robí neskutočnú radosť.
Dnes veľa ľudí ráno vstane a po rannej hygiene vybehne do neďalekého obchodu, aby kúpili čerstvé rožky alebo chlieb, mlieko, maslo či nejakú pomazánku, tavený syr, salámu alebo lacnú šunku. To nieje nijaký problém, to dokáže každý. Teda každý, kto zarába. A len dovtedy, kým funguje zásobovanie, doprava, špecializovaná produkcia v potravinárskych fabrikách. Čo by sa stalo, keby týchto ľudí vyhodili z práce, zavreli ich fabriky, došla nafta alebo sa pokazila klimatizácia v obchode s potravinami? O veľkom štrajku alebo malej vojne ani nehovorím. Vlastne by stačila iba taká malá kríza hotovosti, ako nedávno v Grécku.
Ako raňajkujem ja?
Viackrát som spomínal, že Olinka pečie doma kváskový chlieb. Žiaľ v lete, uprostred záhradkárskej sezóny nemá na pečenie chleba čas, tak si ho kupuje od kamarátky alebo občas kúpim chlieb v miestnej predajni. Skontroloval som si ich zloženie a vyberám si chlieb, ktorý sa dá jesť. No máme známu, ktorá pestuje obilie a občas môžeme kúpiť múku.
Na chlebe najlepšie chutí poctivé maslo alebo tvarohová nátierka a šunka z mäsa. A k tomu čerstvá paprika a paradajka z vlastnej záhrady. Maslo, nátierku a šunku zatiaľ tiež kupujeme, ale keby bolo treba, vieme od koho ju získať a časom aj sami vyprodukovať.
No a aké by to boli raňajky, keby na stole chýbal čaj? Bylinky naň sú samozrejme tiež z našej záhrady. V priebehu roka Olinka postupne natrhá a nasuší rôzne druhy, aby z nich mohla každé ráno nakombinovať vždy inú zmes. Okrem osviežujúcej chuti majú aj blahodárny vplyv na náš organizmus. A ako malo správne znieť budovateľské heslo, so zdravým duchom je zdravé aj telo.
Mať svoju vlastnú záhradu a vedieť v nej dopestovať potraviny je náš malý krok k našej nezávislosti.
