Na jeseň sa vždy teším. Aj predtým, než sme kúpili záhradu, som sa vždy tešil na čas, kedy sa ofarbia stromy do žlta a červena, aby som mohol zobrať foťák a vyraziť do prírody. Teraz mám situáciu podstatne ľahšiu. Stačí mi ísť do záhrady, tak ako každý deň, len si zobrať so sebou zrkadlovku. Aká bola tohoročná jeseň?
Každý deň je v záhrade iný, ale na jeseň je to najviac vidieť. A je dôležité neprešvihnúť správny okamih. Pretože jeden deň je príroda ešte málo farebná, málo fotogenická a o dva dni už sa neoplatí nič fotiť. Vlani som to vystihol, fotky jesennej záhrady sa mi podarili.
Pekných fotiek je plný internet. Tak dnes tu mám niečo skôr melancholické. Ale aj v takéto dni sa rád prechádzam po našej záhrade. Všade u nás rozvoniava hrozno, chránené sieťou proti vtákom. Veľa rôznych odrôd dáva úrodu od augusta do novembra, keď nie na kompletný obed, tak na chutnú desiatu stačí určite. Človeka takto s ochutnávaním viac baví chodiť po záhrade a kontrolovať či už sliepky alebo záhradu ako takú.
V tomto čase začiatkom októbra sú ešte Vajcia vtáka Ohniváka stále jedlé. Jedná sa o výnimočný druh paradajok, ktoré sú síce malé, ale neuveriteľne sladké a odolné. Sú žlté aj červené a záhon Rozuma im očividne prospieva.
Takže dilema. Dať si na desiatu zeleninu a na olovrant ovocie alebo naopak? „B“ je správne! Cez deň sacharidy, ktoré počas dňa spálime a neskôr vlákninu a vitamíny.
Či je mokro, či je sucho, my vždy môžeme do záhrady a ku záhonom. Nemáme jeden veľký lán, ale malé plochy obkolesené trávou. Nikdy nechodíme v blate, vždy môžeme obrať úrodu alebo sa starať o rastliny. A keď včas pred dažďom pokosím trávu, máme nielen materiál do kompostu, ale ani nemáme premočené topánky po prechádzke po záhrade.
