Vŕbový plot na „hornej lúke“ som si vymyslel preto, aby sme ochránili budúce ovocné stromy pred srnčou zverou a aby sme súčasne ohradili našu lúku nejakým prírodným nenásilným spôsobom. Prvá výsadba bola vlastne pokusom a po roku prišiel čas opraviť chyby, ktorých sme sa pri jeho výsadbe dopustili.
Prvou chybou bolo, že sme sa do budovania ohrady pustili neskoro. Na jar sme vystrihávali vŕbové prúty z lanskej výsadby vŕbových sadeníc a priamo ich dávali do pôdy. Keďže vhodných prútov bolo málo, len stovka, tak ak vŕbový plot bol krátky. Súčasne už začali vŕby kvitnúť a to dosť oslabilo prútiky v plote. Teda oslabilo ich schopnosť zakoreniť.
Ja pri novom vŕbovom plote
Keď k tomu pripočítam podcenenie množstva vody v tejto časti záhrady a z toho vyplývajúci neskorý začiatok zavlažovania, výsledok experimentu začína byť jasný. V priebehu prvého roka po výsadbe začali vŕbové prútiky v plote postupne uschýnať. Túto jar som identifikoval približne polovicu suchých prútov.
Začíname generálnu opravu vŕbového plota
Na opravu vŕbového plota ale najmä na jeho predĺženie sme sa tento rok pripravovali lepšie. Už nie sme pod takým časovým stresom, ako v začiatku budovania záhrady. Preto sme so zberom vŕbových prútov začali vo februári (a možno sme mohli už v januári) a uložili ich v kamennom dome, kde teplota kolísala od nuly do 3 °C. Celkom sme si nimi chalupu zapratali, druhým rokom sa urodilo vŕbových prútikov takmer trojnásobne oproti prvej „žatve“. Napriek nízkej teplote skladovania na mnohých prútikoch sa opäť objavili „maňušky“, kvety vŕby.
Sadiť sa dá len do nezamrznutej pôdy. Tak sme počkali na prelom marca a apríla. Nezostávam ale len pri dojmoch, teplotu pôdy meriam, najmä kvôli zelenine. Teraz mala pri povrchu 11 °C a v hĺbke 20 cm 8 °C.
Vyzeralo to, že budem na opravu plota z vŕbových prútov sám, ale moja sestra chcela stráviť deň na čerstvom vzduchu a ponúkla sa mi na pomoc. Tak sme posledný marcový piatok naložili do Motúčka dve baterky a akuvŕtačku a dlhé vrtáky, motyku, lopatičku, aktivátor zakoreňovania aj dvoje nožníc na konáre a k nim som vybral z domu hŕbu jednoročných vŕbových prútov a všetko mi sestra vyviezla až na kopec. Keď si chcem s Motúčkom zajazdiť sám, nesmiem nikoho do záhrady volať 😉
Začali sme od spodného konca. Rozplietli viazacie pásiky a po jednom vyťahovali suché prútiky a nahrádzali ich čerstvými. Odstrihol som spodné zakrivenia, „namočil“ do aktivátora zakoreňovania a vplietli sme prúty do existujúcej kosoštvorcovej siete. Niektoré prúty išli zo zeme ľahko, niektoré nám dali trochu zabrať, pretože na nich boli zvyšky koreňov a niektoré sa nám zlomili. Takže občas vŕtačka s 12 mm polmetrovým SDS vrtákom do betónu prišla k slovu.
Dosadené živé prútiky z vŕby do oplotenia
Nakoniec sme za šesť hodín na čerstvom vzduchu s množstvom prestávok na kávu, čaj alebo jedlo opravili plot natoľko, že v každej dvojici prútov je aspoň jeden nový živý prút vŕby. To preto, že prioritu má predĺženie plota do čo najväčšej dĺžky a druhú polovicu suchých prútov v plote vymeníme na budúci rok z ďalšej úrody prútov vŕby.
Podľa predpovede od večera po dokončení opravy dna dni lialo, tak nemám obavy o to, že by bolo sucho a vŕby nezakorenili. Ešte nás čaká pokračovať v budovaní plota v línii do kopca a po skončení „stavby“ pravidelne zavlažovať novo zasadené prútiky, aby sa znova nestalo, že polovica vyschne.
Aj pletivo zo suchých prútov na pohľad vyzerá pevne, ale len na pohľad. Kde je viac suchých prútov pokope, tam je plot krehký. Pôsobí ako optická zábrana, ale ak by sa srny do ohrady opreli, ľahko by ju prelomili. Verím, že tentoraz sa mi podarí vytvoriť lepšie podmienky pre ujatie nových prútov a tie zvyšné suché vymením buď na budúci rok alebo možno už na jeseň, keď budú vhodné podmienky. Zrezané vŕby by tento rok mohli mať oveľa viac prútov,vhodných na zapletanie, ako minulý rok.
