Väčšina susedov už úplne zlikvidovala svoje uhorkoviská. Siete stiahnuté, stĺpy vybraté, ostali len holé políčka, niektoré už „vzorne“ zrýľované. My sme „leniví“ záhradkári, a tak sme uhorky nechali na sieťach. Za to sa nám odvďačili ďalšou úrodou.
Aj uhoriek je viacero druhov. Medzi ľudmi sú obľúbené nakladačky, ktoré sa oberajú malé a vo veľkom počte, aby boli naložené do octa a pojedali sa takmer ku každému jedlu. Kto chce, nech si ničí telo kyselinou, my dávame prednosť čerstvej zelenine a preto pestujeme šalátovky. Uprostred leta si hocikedy nejakú uhorku odtrhnem a zjem, nepotrebujem k tomu nič iné. Ale aj čerstvé šaláty sú z nich dobré a aj ako príloha k iným jedlám chutí čerstvá uhorka skvele.
Tohoročná úroda uhoriek bola bohatá, máme pre ne výborné miesto plné živín, s dostatkom podpovrchovej vody, zamulčované drevnou štiepkou a senom. Ale ako som písal koncom augusta, sezóna uhoriek u nás tiež skončila.
Druhá várka uhoriek
Aspoň sme si to mysleli. Keď skončili tropické horúčavy a uhorky už neboli jedlé, nechali sme niektoré plody na kari sieťach na dozretie na semená. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sa objavili ďalšie kvety a koncom septembra sme mohli oberať ďalšiu várku uhoriek.
Nie je ich veľa, samotné rastliny vyzerajú, že už to majú za sebou, aké sú zoschnuté, ale občasný dáždik a voda v zemi spolu s jesenným slnkom stačí na to, aby sa uhorky revitalizovali a v rámci snahy o zachovanie druhu nasadili na nové plody. Ešte aj teraz sú na rastlinkách maličké plody, čakáme kedy dorastú do konzumnej veľkosti. A zdá sa, že ani prízemný mráz v noci v posledný septembrový týždeň im neublížil. Na niektorých tekviciach vedľa sú badať spálené čierne listy, ale nie je to v záhrade celoplošné. Tak možno nejakú uhorku si odtrhneme na olovrant aj v októbri.
Toto „globálne otepľovanie“ nemá len samé negatíva, ako sa nám snažia katastrofológovia v médiách nanútiť.
