Mať kamennú špirálu s bylinkami a kvetmi a pri nej malú vodnú plochu chcela Olinka hneď, ako sme túto záhradu kúpili. A hneď, ako to bolo možné, som jej sen zrealizoval. Teda tú hrubú stavbu. Lebo rastlinky si samozrejme Olinka rozmiestnila a vysadila sama. No už onedlho som sa musel pustiť do opravy tejto okrasy predzáhradky.
Mohli za to dve veci. Zo susedného dvora zmizol malý pes a z našej predzáhradky voda. A pretože už starí Gréci prišli s teóriou, že Príroda nemá rada prázdnotu, mohli sme sa aj my presvedčiť o platnosti tejto teórie aj v súčasnosti. V predzáhradke sa objavili po dvadsiatich rokoch krty.
Krt dokáže naštvať. Nie len, že rozryje trávnik, narobí kôpky, u nás aj vytláča zo zeme kamienky či iné „archeologické nálezy“ v podobe sklenenej liekovky, kúska taniera či starej tužkovej baterky, čo ničia kosačky. V podstate nás stále núti po sebe upratovať. Čo ma ale naozaj dožralo bolo podrývanie špirály a keďže nemohol cez hrubú vrecovinu a škridle medzi kameňmi hore do kvetov, vybral sa krt bokom, do jazierka! A tým pádom začali padať kamene obruby a chodníčka do vody. Tento zosuv vidno aj na fotografii vyššie.
A takto to vyzeralo necelé dva roky predtým.
Takže bolo jasné, že ma čaká oprava bylinkovej špirály. Do práce som sa pustil už v polovici mája tohto roka, keď som si premyslel celý postup, načrtol výsledok a pripravil všetok materiál aj mal súhlas Olinky 😉
Odložil som nabok kamene aj kamienky a pre zeminu na trávniku rozprestrel vrecovinu, bude sa mi to ľahšie upratovať a nepoškodím zbytočne trávnik.
Keď som mal pripravené miesto aj zaistené, že mi ďalšie kamene nebudú padať do jamy, vykopal som zeminu z jazierka a upravil jeho steny. Chcel som dodržať tvar oblúka okraja špirály, tak som si ho vyznačil čiernym laminátovým prútom. Určoval aj výšku aj vzdialenosti.
Podľa tejto šablóny som osadil päť betónových obrubníkov s dĺžkou, v tomto prípade výškou, pol metra. Spodok je zasadený do ílu, tak sa nemusím báť nejakých posunov, väčšia sranda bola udržať tvar oblúka, ale nejak sa to podarilo 😉
Za obrubníky som dal niektoré kamene a vysypal celkom dosť štrku. Myslím si, že ani krt hlavou múr neprerazí 😀 A vrch som zahádzal vykopanou zeminou. Spodok obrubníkov proti zosunutiu som dočasne fixoval kameňmi, neskôr som ich nahradil zlomeným betónovým stĺpikom, ktorý je nižší.
Potom som si dal desať dní pauzu, aby zem trochu zľahla a prenikla medzi kamene a štrk. Vedel som, že predpoveď počasia hlási niekoľko daždivých dní. Nie, na Iľka sa nespoliehame, máme spoľahlivejšie zdroje 🙂
Okrem usadenia zeminy za betónmi mi dážď naplnil aj jazierko. Ale to nevadí. Pre prácu som používal širokú dosku, položenú krížom nad ním, nech sa nemusím veľmi naťahovať s rukami dopredu. Stopy po doske vidno v tráve na poslednej fotografii.
Na záver som poukladal naspäť kamene ako obrubu špirály aj okrajový chodníček z drobných kamienkov, odstránil vodiaci laminátový prút aj pracovnú dosku a samozrejme vrecovinu spod kameňov aj hliny. Tráva onedlho na tých miestach opäť narástla.
Opravená kamenná špirála je znova ozdobou našej predzáhradky a ja verím, že sa k nej už nebudem musieť vracať. Že ju odteraz len Olinka bude udržiavať a skrášľovať pre potechu svoju aj okoloidúcich po ulici.
