Akokoľvek bolo horúce leto a teplá jeseň, pre tento rok je tomuto definitívny koniec. Prichádza zima a posledný novembrový týždeň má byť zakončený až celodennými mrazmi. Teploty pod nulou nesvedčia v našej záhrade dvom veciam: vode a akumulátorom. Tak sme ich na zimu pripravili.
Kým jednoročné rastliny už na záhonoch nemáme a kríky a stromy sú na zimu pripravené a zamulčované, oveľa horšie mrazivé dni znášajú veci neživé. Najmä akumulátory sú citlivé. Nevadí im ani tak nízka teplota, ako nabíjanie pri nízkych teplotách. Týka sa to LiIon akumulátorov, u nás sú nabíjané solárnymi panelmi a ich elektronika ich nabíja na napätie 4,1V/článok, čo je ideálne pri plusových teplotách. A so znižujúcou sa teplotou pod bodom mrazu sa musí nabíjacie napätie korigovať. A to naše zariadenia nevedia. Aby sme predišli deštrukcii batérií, všetky solárne senzorové svetlá, ktoré sú umiestnené vonku, som demontoval. Pretože som s tým rátal, upevňoval som ich tak, aby to bola hračka. Jedinou výnimkou bolo svetlo na čatorni, tam som musel hliníkové trhacie nity odvŕtať akuvŕtačkou na rebríku.
Osvetlenie vchodu do domu
Po demontáži sme samozrejme každú jednu lampu vypli vstavanými vypínačmi, aby sme elektroniku od akumulátorov úplne odpojili, nech sa cez zimu nevybíjajú. Ani trvalým pripojením k elektronike ani náhodným zapnutím po detekcii nejakého pohybu. Takto pripravené sú uložené v škatuli a boli prevezené do tepla kancelárie.
Tiež som vybral plašiče krtov na tekvicovisku. Sú síce vybavené NiMH akumulátormi, ale ťažšie sa vymieňajú, tak som to nechcel riskovať. Tiež som odpojil baterku od pískátka, nech je v dome ticho. Nechal som len senzorové svetlo v strede chalupy, tam sú NiMH aku a aj minulé zimy to svetlo znášalo celkom dobre. V dome by mrznúť nemalo, takže tam svetlá ostali. Tiež som zatiaľ nechal akumulátory do náradia v dome, lebo posledná miestnosť je temperovaná sušičkou, pravda ak svieti slnko. A počas zimy by som chcel pár vecí zmajstrovať 😉
Zmotal som hadice od čerpadla v studni do nádrže a spolu sú uložené v bezpečí domu. Zvyšnú vodu v nádrži Olinka postupne vynosila na mulčované U-záhony, ktoré boli u nás najsuchšie, aj ku kríkom. A pred odchodom domov sme nechali kohútik otvorený, zvyšok vytiekol k vyvýšeným záhonom. Je teraz síce daždivo, ale ako sme sa presvedčili, mokro je pár centimetrov povrchu, na niektorých miestach je pod touto úrovňou sucho. Hoci sme nepociťovali problém sucha, deficit vody v pôde je nezvratnou pravdou.
Medzitým som dobil aj akumulátor motúčka, možno ho počas zimy aj využijem. Kým všetko, čo má korene, sa dokáže so zimou a mrazom vyrovnať, tak neživé veci musíme zabezpečiť sami. Z tohto pohľadu sme urobili všetko, čo sme mali, zima môže prísť.
