V polovičke februára stála víkendová návšteva záhrady naozaj za to. Kým takto pred rokom „zúrili“ tuhé mrazy, tento rok to vyzerá úplne inak. Hoci si uvedomujem, že pár mrazivých dní ešte môže prísť. Ale teraz všetko naznačuje tomu, že sa príroda prebúdza a onedlho bude všetko opäť v plnom rozpuku.
Po sérii zaoblačených dní prišiel slnečný víkend. A spolu so slnkom aj vyššie teploty, na poludnie dosahovali desať až dvanásť stupňov. Ale že je stále február sme si uvedomovali na mnohých miestach záhrady. Nie len dvor pri bráne, ale aj záhrada v tieni susedovho domu boli zamrznuté na kameň. Slnko tu nesvieti buď vôbec alebo len chvíľu. A to na rozmrznutie pôdy nestačí. Na osvetlených plochách záhrady je ale úplne iný svet.
Samozrejme, že po príchode do záhrady v sobotu sme skontrolovali všetky miestnosti domu a najmä pasce na myši. Našťastie všetko bolo v poriadku, len teploty vo vnútri sa pohybovali okolo štyroch stupňov. Hotová chladnička. Kým sme dom skontrolovali, tak sme ho aj trochu vyvetrali a pustili do vnútra teplejší vzduch. No kým sa múry a betónové podlahy trochu zohrejú, ešte to chvíľu potrvá.
Prechádzka po záhrade a kontrola kvetov aj ostatných rastlín bola oveľa veselšia. Okolo nás sa niekoľkokrát mihla aj včela. Celkom isto sa nejedná o susedove včely medonosné, ale všimli sme si, že v našom príbytku pre divé včely samotárky sú mnohé komôrky otvorené. No ale kde berú včielky potravu?
Okrem kvitnúcich liesok sme v záhrade objavili aj prvé sedmokrásky a aj iné drobné bordové kvietky. Stromy sú napučané, puky sa ale len pripravujú na rozvinutie. Kmene sú ešte stále poznačené bielym vápnom, ktoré kvitnutie v takýchto slnečných dňoch predsa len trocha odďaľuje. Na slnkom osvetlených plochám som mal pocit, že aj tráva o čosi podrástla. Vlahy je v záhrade celkom dosť, ale kosiť sa mi ešte nechce.
V takomto počasí máme pocit, že sa jar nezadržateľne blíži.
