Až doteraz pre nás vlastníctvo starého sadu predstavovalo len veľa práce navyše, občas aj driny. Ak nepršalo, tak aspoň jeden deň víkendu, nejakú tú dovolenku a aj pár dní v týždni popoludní sme občas obaja, občas sám a často so sestrou trávili v starom sade. A ten teraz priniesol prvé ovocie.
Starý sad naozaj bol v stave, ako starý. Stromy potrebovali ošetriť a ploty opraviť. A k tomu sa pridalo aj kosenie trávy, keď ju po rokoch prestali spásať ovce. No najviac času zaberá oplotenie. Píšem zaberá, lebo ešte stále nie je robota hotová. Máme síce nové stĺpy hotové na vyše polovici dĺžky, máme na tretine aj opravené pletivo, ale ešte nás čaká dosť náletov v pletive odstrániť a takých štyridsať stĺpov a k nim nejaké šikmé vzpery osadiť. No a pletivo natiahnuť 😉
Popri práci sme vždy sledovali, ako sa vyvíja ovocie, ktoré sme kúpou pozemku získali. Čo to bude za odrody a ako bude rodiť. Prvá nás potešila vtáčia čerešňa na hranici pozemku u susedových včiel. A keď dozrela do tmavočervena, plody získali úžasnú sladkú chuť. Čo na tom, že sú malé, keď je ich tak veľa a chutia tak skvele? Navyše strom vyzerá tiež nádherne.
V strede sadu máme ďalšie „štandardné“ čerešne. Majú už svoj vek, tieto sa nám podarilo aj trochu ošetriť od starých suchých konárov a dať im trochu fazónu, hoci ešte nejaké haluze budú musieť byť spílené. Plody sú väčšie a chutia skvele, ani nemusia byť úplne červené. Dobrou pomôckou sú hrable na pritiahnutie obsypaných konárov, na budúce pôjdeme s rebríkom 😀
A čerešničkou na torte, či skôr čerešniskom, sú dve čerešne na vrchu záhrady. Krásne veľké a šťavnaté chrupky. Radosť zahryznúť! Stromy súce budú vyžadovať najviac starostlivosti a samozrejme sa budeme snažiť z nich naštepiť množstvo náletov, ktoré rastú v záhrade naokolo. Tieto stromy sa bez rebríka obrať nedajú, ale to nie je nič, čo by nám bránilo vychutnať si plody, ktoré nám stromy ponúkajú.
Keď sme naplno ochutnali úrodu starého sadu, tak Olinka prehlásila, že všetka drina je zabudnutá. A to ešte nás čakajú hrušky, jablká, slivky aj orechy 😉