Tohoročný jún vo svojom strede je nepríjemný teplý a suchý. Po relatívne studenom máji (v stodole raji) sa teploty začali prevaľovať na poludnie cez tridsiatku a život v záhrade začal byť ťažký nie len pre ľudí a zvieratá, ale aj pre rastliny.
Kým v daždivom máji tráva rástla ako o preteky a dosahuje za minimálne päť rokov rekordy výšky aj hustoty, papriky, paradajky aj uhorky mali ťažký život. Studené noci im zarazili rast, ktorý v tejto horúčave len ťažko dobiehajú za výdatného zavlažovania aj v prostredí mulčovania slamou, nie len u tradičných susedov, z ktorých to jeden rieši zvýšeným pracovným úsilím a druhý zvýšeným výkonom čerpadla. Napriek tomu cez živý plot boli počuť slová z nadpisu.
Takéto suché a horúce počasie sa ukazujú dve veľké výhody našej záhrady v kopci. Tou prvou je rozloha, ktorá je väčšia, ako u všetkých susedov a ktorá nám umožňuje veľkorysejšie pestovanie, teda buď na väčšej ploche alebo tiež na plochách v trávniku, ktorý napriek všetkým rozšíreným mýtom vodu skôr zadržiava, ako spotrebováva. Nielen dažďovú a podpovrchovú, ale aj vlahu z nočnej rosy, voda je potom k dispozícii aj rastlinám v relatívne úzkych pásov v trávniku. Druhou je možnosť na takejto rozlohe každú plodinu pestovať v rôznych podmienkach. Vidieť to na jahodách na týchto obrázkoch.
Časť stáleho jahodoviska bola vypletá od trávy, ktorá vyrástla v pre ňu výhodnom máji aj napriek silnému novému slamovému mulču. A v zadnej (pravej) časti sme trávu vytrhať nestihli. Takže jahody vľavo, očistené od buriny, narástli do malých veľkostí plodov a trpia suchom, zatiaľ čo jahody v tráve sa majú ako vo vatičke, či skôr ako v bazéniku, rastú utešene ďalšej a majú veľké plody. Zásobované vodou, ktorú tráva zadrží. A tie vypleté treba každý večer polievať. Ale nie sme na tom tak zle, aby sme ako susedia museli konštatovať, že s lekvárom môže byť problém a aj na jedenie to nie je bohvie čo.
V suchu treba vedieť jahody pestovať
Ale nielen spôsob nastieľania a tvar pestovateľských plôch je pre jahody v suchu dôležitý. Treba sa o ne vedieť správne postarať a to nie len hadicou alebo kupou. Pre nás chutné plody jahôd sú pre rastlinu spôsobom zachovania. Nie rodu, ako nás opäť mylne učia školy aj múdre príručky, Príroda na zachovanie rodu kašle. V skutočnosti pri rastlinách aj zvieratách vždy ide o zachovanie pokolenia jednotlivca, či už sa to slniečkárom páči alebo nie.
Takže tradičný spôsob, kedy sa jahody plejú a zavlažujú, okopávajú a inak trápia a keď je dozretých a pomaly prezretých plodov najviac, sa všetky naraz oberú, aby skončili v mrazničke, lekvári alebo kompótoch, znamená zväčša katastrofu pre prežitie jahôd semenami. Dozrievanie plodov rastlinu vyčerpáva, vyčerpáva aj zásoby vody v pôde a len málo nových plodov sa na rastline objaví po takomto nárazovom totálnom zbere. Jahodová sezóna môže trvať pár dní, zakončená nad hrncom v horúcej kuchyni a popálenými rukami od viečok pohárikov.
Keď však dozreté plody oberáme priebežne, rastline berieme možnosť rozmnožovať sa semenami. Čo sa samozrejme každej nepáči a nasadzuje nové a nové plody. Keď po príjemnom a na vlahu bohatom počasí (to nie je len dážď, to je aj rosa ráno alebo podpovrchová voda, ktorá sa nestráca, ak nemáte záhony beznádejne okopané, aby mohla voda veselo vzlínať z pôdy a vyparovať sa) sa objaví sucho, sú aj plody menšie. Ak rastline uľahčíme tým, že sa nemusí starať o výživu a dozrievanie veľkých zrelých jahôd z prvej fázy, bude nových plodov dostatok a nemusia byť zase úplne malé. A ak aj tie priebežne oberáme (do úst, do mištičky, do osviežujúcich nápojov či aj tej mrazničky), môžeme rastlinám pomôcť prehupnúť sa do ďalšieho obdobia, kedy už nemusí byť tak horúco a sucho a novonasadené plody budú opäť veľké a sladké. A to všetko bez mohutného zavlažovania, hoci úplne bez vody sa to asi nedá. Ale menšia potreba vody znamená u nás menej boľavý chrbát (ak vôbec) a u susedov menší účet za elektrinu. A pre prírodu je to lepšie hospodárenie s podpovrchovou aj podzemnou vodou, pre záhradu lepšia mikroklíma.
Najväčší problém pre naše návštevy pri jahodách bolo „Ako to vyzerá“. Že náš spôsob funguje, tak nejak aicky, japonským štýlom „samo-sa-to“, o to sa zaujímal málokto. Každý mal problém s nutkaním zobrať do ruky motyku a jahody okopať dočista dočista. A nechať vyschnúť… Lebo sa mu to nepáči.
Tak chcete aby sa vám jahodovisko páčilo alebo chcete bohatú a dlhú úrodu jahôd?
Pripúšťam, v najhoršom sa vždy dá vyžínačom tá tráva nad listami jahôd skosiť. Ale my ju vytrhávame priebežne, pri zbere jahôd. Ako postupne oberáme jahody, tak postupne vytrhávame trávu, aby nám naozaj neprerástla cez hlavu. A potom ju odnesieme sliepkam, tie sa burine vždy potešia 😉 A potom že burina je zbytočná príťaž. My aj tú zužitkujeme a premeníme na vajíčka.
