Keď spomínam vodu, takmer vždy mám na mysli záhradu a stromy či zeleninu v nej. No v tomto článku budem v súvislosti s vodou mať na mysli predovšetkým blaho záhradkára. Pretože na prísun tekutín nesmieme počas práce v záhrade zabúdať. Ide o zdravie.
Voda je dôležitá nie len pre rast stromov či zeleniny, je dôležitá aj pre správne fungovanie organizmu človeka. A nejde len o to, či cítime smäd alebo nie. Smäd totiž neznamená len nepohodlie, je to signál narušenej rovnováhy tela. Vodu potrebujeme nie len na to prosté uhasenie smädu, ale najmä na správne fungovanie minerálov a solí v tele. Potom nám správne fungujú svaly, nervy, mozog.
Pri práci, najmä keď nás baví, často zabúdame na pravidelný prísun tekutín. Niektorí ľudia majú tendenciu napiť sa trocha vody ráno a potom večer. Nečudo, že sa potom cítia unavení. My sme dlhé roky rekreační športovci cykloturisti a čosi o hospodárení tela s vodou a potrebe jej pravidelného dopĺňania vieme. Keď sa záhradkár začne cítiť unavený, môže si na chvíľu sadnúť. Cyklista tridsať kilometrov od domova, keď už sa vonku zmráka, si ten luxus nemôže dovoliť. Musí vedieť, ako jeho telo funguje a piť skôr, ako telo o vodu požiada smädom.
Na bicykli aj v záhrade máme čosi spoločné. Prakticky celý deň sme vonku, na slnku a vetre. Obidva živly dokážu z nás vodu odsať, ani si to neuvedomujeme. A tiež sme rovnako oblečení. Tým nechcem povedať, že bicyklujeme v montérkach. Ale na bicykli používame funkčné oblečenie a zvykli sme si na také aj pri práci v záhrade. Pod košeľou mám funkčné tielko alebo ak je chladnejšie, tričko. To skvelo odvádza pot od tela, človek nemá premočenú košeľu. Rovnako tak funkčné lyžiarske ponožky v gumákoch udržia nohy v suchu.
A to je práve ten problém. Necítite sa spotený, nenapadne vás napiť sa. A večer je zle. Únava zo slnka je zlá, nedostatok vody dokáže bolieť.
Naučili sme sa tomu predchádzať. Vždy keď ideme do záhrady, sme príslušne nabalení. V dome máme odložených niekoľko dvojlitrových PET fliaš s kupovanou stolovou sýtenou vodou, ale aj s obyčajnou z domu z vodovodu. Voda zo studne síce nie je chemicky nevhodná, ale ešte sme nerobili jej čistenie ani kompletný rozbor, aby sme si dovolili ju bez obáv piť. Preto si radšej vodu vozíme. Na pitie aj na umývanie rúk.
A kým v pracovný deň, kedy sme v záhrade zvyčajne od pol piatej do siedmej až ôsmej večer, nám voda na pitie stačí, cez víkend chodíme podstatne viac nabalení. V prútenom košíku máme litrovú termosku s čajom, zväčša nejaký bylinkový. Keď bolo ešte chladnejšie, často Olinka doma pripravili šípkový čaj, tie sme si nazbierali, keď sme boli koncom minulého roka sa pozrieť po okolí záhrady pred rozhodnutím o jej kúpe. Šípky nám rastú aj na pozemku, takže na budúci rok pre ne nemusíme chodiť ďaleko 😉
V ďalšej termoske si nosíme kávu, počas celého dňa nám to vydá na dve plné alebo po tri trištvrťové šálky. Dobre padne oddýchnuť si chvíľu, posedieť a vypiť si osviežujúci dúšok. Alebo podvečer so šálkou kávy sa prejsť po záhrade a skontrolovať stromy a kríky, ako sa im darí. No povedzte, komu je lepšie, ako nám? 🙂
Vždy, alebo aspoň vždy často, keď zo záhrady ideme do domu pre nejaké nástroje, sa napijeme dúšok čistej vody alebo čaju. Napiť sa je potrebné skôr, ako si telo smädom vodu vypýta. Keď na to nebudete zabúdať, bude práca v záhrade veselšia, menej únavná a aj jej výsledky vás budú viacej baviť.
