Po úspešnom prvom roku chovu sliepok na vajíčka aj mäso som mal pre druhý rok veľké plány. No ako ani v pestovaní nebývajú dva rovnaké roky a rovnaké výsledky, nieje tomu ani v chovateľstve. Ekonomicky dopadol ten druhý rok horšie, ako Slovensko vo všetkých ekonomických ukazovateľoch, no veľa ma naučil. Teraz vstupujeme do tretieho roku produkcie mäsa a vajec.
Poznám chovateľov, ktorí na jar nakúpia mládky a pred zimou, najneskôr pred druhou, chov ukončia. A na jar zase kúpia mládky. Zaistia si tak dostatok vajec aj kuracieho mäsa a v zime mávajú pokoj. Toto bol „plán B“ aj pre nás, ak by sa vyskytli neriešiteľné/ťažko riešiteľné problémy, ktoré ale nenastali. Prvý kurín, v ktorom sme chovali prvú várku nakúpených hybridov, som v priebehu roka doplnil zväčša zo zvyškového materiálu druhým kurínom hneď vedľa a vzhľadom na priestorové možnosti mi vyšiel menší výbeh aj menší domček, s možnosťou budúceho rozšírenia (na to sa chystám v tomto období). Takže vlani na jar som po zredukovaní počtu nosníc ich presťahoval do nového a „starý“ kurín pripravil na nové obyvateľky.
„Epizóda Marans“ nedopadla práve najslávnejšie, nechcem sa o tom rozpisovať, ale viedlo to k práve popisovanému reštartu chovu. Keďže nebola k dispozícii žiadna kvočka z vlastných sliepok, nezačal sa nový chov ani z vlastných oplodnených vajíčiek (máme vlastného kohúta marans, ale staré sliepky ho nemusia) ani z nakúpených násadových vajec. A pre chov z umelej liahne nie sme priestorovo ani technicky vybavení a ani by som nechcel touto umelou cestou ísť. Prirodzený spôsob mi príde aj pre mňa menej náročný.
Minulý rok to nedopadlo ani s brojlermi. Po prvom úspešnom roku sme sa nestretli v dátume s vlastne už osvedčeným dodávateľom, tak sme nakúpil brojlerové kurčatá u miestneho dodávateľa. Až neskôr nám známi potvrdzovali, že úhyny kurčiat z tohto zdroja sú vysoké. To bolo jednoznačne najdrahšie mäso, aké sme v živote jedli. Vlaňajší chov brojlerov bol vlastne núdzovým riešením, keďže sme si museli nechať šesť nosníc z prvého roka, aby suplovali chýbajúce producentky našich vajíčiek.
Začíname znova
Tak som si povedal, že keď to nejde podľa plánu, začneme od začiatku. Najprv som oslovil minuloročnú dodávateľku Marans, ale aj sledoval inzerciu a sám aktívne hľadal, kde by som získal tucet kuríc vo veku osem týždňov. Tieto už totiž majú vyvinutú termoreguláciu, dokážu si z krmiva vyprodukovať dostatok tepla a netreba im prikurovať. Ako píšem, na takéto niečo nie sme priestorovo ani technicky vybavení.
Všetko zlyhalo, nevedel som zabezpečiť ani v budúcich mesiacoch či už primeraný vek alebo primeraný počet sliepočiek. A živiť domácnosť piatimi nosnicami v treťom roku znášky je fakt núdzovka. Kontaktoval som Matejov dvor a mal som šťastie, zrejme majú znížený odbyt a tak som sa so svojou objednávkou mládok dostal do rozvozu o desať dní. Akurát dosť času na to, aby sme zredukovali chov na dve nosnice a jedného kohúta, presťahovali ich do mobilného výbehu a malý kurín pripravil na príchod nových hybridov. Lebo som stále dúfal, že zabezpečím obyvateľky aj pre veľký kurín. Keďže pár nosníc budeme mať, prestane byť zabezpečenie ďalších sliepok horúcou témou.
Takže som vykydal kurín aj výbeh (výborná náplň do kompostéra), vyumýval vodou so Savom, vydezinfikoval Savom v rozprašovači a nechal tri dni schnúť a v noci mrznúť. A objednal krmivo pre mládky. Skontroloval plastové krmítko a pripravil vykurovací blok pre plastovú napájačku a nakoniec naplnil domček pre sliepky novou podstieľkou z hoblín. A jedno marcové mrazivé ráno som doviezol sedem Dominantov.
To by bolo postarané o nevyhnutné minimálne množstvo vajec. Ale čo s tým mäsom? Kupované ani nie ročné sliepočky do hrnca mi príde ako plytvanie. A po skúsenostiach s brojlermi by som sa im najradšej vyhol, nemáme pre ne ideálne podmienky a budovať tretí kurín len pre brojlery a potom to zase po nich čistiť, to nebola lákavá predstava. A Maransky prípadne Australorpky v primeranom veku a dostatočnom množstve nie a nie zohnať. Stále som sa nevzdal plánov na vlastné kvočky a domácu produkciu kuriatok 😉
Nakoniec som si objednal kalimero. Sliepky, ktoré znášajú vajíčka a dajú sa vykŕmiť skoro ako brojlery. Šestnásť kusov a lotéria, koľko bude sliepok a koľko kohútov. Prídu budúci mesiac. Ako budú rásť, najväčšie kohúty pôjdu na dokŕmenie do mobilného výbehu, ktorý bude medzitým už prázdny a vyčistený. Takže by malo byť nie len dostatok vajec, ale na tento rok aj dosť mäsa z vlastnej produkcie.
No a budem čakať, či sa medzi nimi aj medzi Dominantami nenájde jedna či dve kvokajúce sliepky 😉
Pingback: Z koľkých vajec je dobrá praženica?