Ešte v prvej polovici mája sme všetci boli zachmúrení, všade dážď a zima. Ale tretia dekáda mesiaca sa ukazuje úplne inak. Ešte nedozreli všetky kamčatské zemolezy a už sa červenejú v záhrade prvé jahody. A chutia skvele! To nás zas budú niektorých bolieť bruchá!
Hnusné studené počasie s rannými prízemnými mrazíkmi sa podpísalo aj na jahodách. Ráno sme nachádzali plno kvetov s čiernymi stredmi, to je jednoznačná známka, že kvety zmrzli. No jahody sú ako burina, aspoň teda u nás. Nie len, že sa rozrastajú všade a keby sme ich nekontrolovali, teda neodkopali alebo nevykosili, vytlačili by nás zo záhrady. Ešte aj veľmi rýchlo regenerujú. Takže zamrznuté kvety nahradili novými, onedlho už boli aj vďaka výdatnej závlahe z neba na svete prvé veľké plody a pred posledným májovým víkendom sa to v jahodoviskách už červenalo.
No aby sme sa k chutným plodom dostali, museli sme jahodovisko na úrodu pripraviť. Nie, ani tento rok sme jahody neokopávali, ani tento rok sme nedávali čiernu geotextíliu. Nechceme, aby nám uschli, ako býva zvykom u niektorých susedov. U nás sme museli z jahôd vytrhať dlhé stonky pýru, pokiaľ možno aj s koreňmi. A to po dažďoch išlo celkom dobre. Aby sa nesťažoval priveľmi chrbát, robili sme to na etapy, postupne, v prestávkach v inej činnosti v záhrade. Chrbát zaťažovať, ale nepreťažovať.
Jahody zaburinené alebo chránené a vyživované? Na tieto dva názory už existuje exaktná vedecká odpoveď
Pýr vlani v lete ochránil jahody pred úplným vyschnutím, ako bolo v kraji zvykom. Ale aj keď máte dve buriny na jednom záhone, musíte vy ako gazda udržiavať poriadok. Skrátka sme na jar pýr trochu zdecimovali. Tak aby sa jahody rozmohli, ale tak, aby v lete pýr trochu podrástol a „položil život“ za jahody. Časť z neho skončila v komposte na prevrstvenie, časť na tekvicovisku ako mulč a časť putovala sliepkam, kde si na ňom naše nosnice veľmi pochutili a zvyšok slúžil ako podstielka vo výbehu. Žiadne striekanie herbicídom, žiadne vyvážanie na zberný dvor. Pekne doma zužitkovať.
Pýr patrí do čeľade lipnicovitých, a tie svojím koreňovým systémom dokážu ukladať uhlík do pôdy. To, čo nám vychádzalo empirickým pozorovaním ako dobrá kombinácia a vo výsledku prinášalo vyššiu úrodu, je potvrdzované aj renomovanými zdrojmi s akademickým zázemím a začína sa uplatňovať aj vo veľkovýrobe. Lebo sa to oplatí, šetrí to naftu aj čas ľudí, teda peniaze. A ešte na to aj dávajú dotácie! V konečnom dôsledku zase len ide o uchovanie vody v pôde a zabezpečenie úrody bez ohľadu na aktuálne množstvo zrážok. Lebo ide o vodu, nie o dážď.
Keďže jahody pestujeme na viacerých miestach, vrátane vinice ako mulču na ochranu hrozna, a máme množstvo odrôd, sezóna u nás trvá zvyčajne tri týždne, ak nerátam mesačné jahody, tie majú sezónu až do mrazov. Začína nám teda pekné obdobie, kedy sa zase dobre napcháme 😉 a určite niečo z bohatej úrody aj spracujeme. Veď taký dobrý domáci tvaroh od susedov s jahodovým pyré tiež dobre chutí 🙂
A ešte jedna vec súvisí so schopnosťou jahôd rýchlo regenerovať. Jahody neplodia pre našu radosť, hoci by to tak mohlo vyzerať. Dokonca neplodia ani pre zachovanie druhu, ako nám často tvrda. Každý živočích a každá rastlina vytvára plody pre zachovanie seba, pre pokračovanie jedinca. Jahody nie sú výnimkou. Keď teda plody jednotlivých rastlín nenecháte dozrieť úplne všetky, napríklad na lekvár, ale poctivo postupne všetky zrelé odtrhnete, rastlina sa snaží plody, obaly semien budúcej generácie, okamžite, samozrejme v rámci svojich možností, nahradiť. A nasadí nové kvety a nechá dozrievať nové plody. Čím viac jahôd zjete, tým viac jahôd máte 😉 Samozrejme nie je to perpetum mobile, do hry vstupuje množstvo výživy v pôde, vody a tiež počasie, teploty, vlhkosť. Ale dá sa tak natiahnuť čas zberu na dlhšie obdobie, ako len tri dni.
