Vyvýšený záhon bol druhý májový týždeň pripravený na sadenie priesad. Keďže aj priesady boli pripravené na presun zo sadbovačov do zeme a aj lunárny kalendár bol tejto myšlienke naklonený, na koniec týždňa si Olinka zobrala dovolenku v práci a celý štvrtok sme strávili na záhrade.
Ráno sme naložili do auta priesady, poživeň na celý deň a vybrali sa do záhrady. Vyložili sme priesady, naložili zozbieraný neporiadok a odviezli ho do zberného dvora v dedine. Potom sme sa už naplno mohli venovať vyvýšenému záhonu.
Ako vidno, nebol ešte úplne hotový, čo sa týka substrátu. Jednoducho som nestíhal naložiť doň také množstvo materiálu. Preto som to robil po častiach, takže v zadnej časti už bol naplnený po okraj, v strednej takmer plný a vpredu ešte chýba vrstva hnoja a vrchná zem. Ale vzadu už našli svoje miesto kaleráby, ktoré mám rád.
Kým som sa ja lopotil za pomoci motúčka s hnojom zo starého ovčína a neskôr so zeminou vedľa záhona, Olinka už plnila záhon priesadami. Papriky aj paradajky čakali na svoje miesto na slnku.
Olinka tiež postupovala postupne. Keď som skončil s hnojom, umyl som elektrický fúrik vodou zo studne za pomoci čerpadla a potom jej doviezol slamu na mulčovanie. Akonáhle boli priesady v záhone, dostali okolo seba mulč. To znamená, že zem okolo nich nebude vysychať, nebude tam rásť burina, takže nebude treba okopávať. A súčasne sú mladé priesady čiastočne podopreté, podľa predpovede malo v noci doslova liať a aj ďalšie dni mali byť daždivé.
Pre naše zeleninové sadenice to bol už naozaj najvyšší čas, ako ukazuje táto fotka, boli riadne prekorenené a už nemali k dispozícii takmer žiadny substrát. Dúfam, že sa im v dobrej zemi bude dariť.
Kým Olinka sadila a mulčovala, ja som sa s prestávkami oháňal lopatou. Našťastie som to nemal ďaleko, prakticky hneď vedľa záhona som zeminu naberal lopatou a hádzal do ohradenia na hnoj. Väčšie hrudy na spodok, na vrch jemnejšiu zem. Po daždi bola vlhká, ale nie blato, takže sa s ňou robilo relatívne dobe a dobre sa aj drobila na menšie hrudky. Neskoro popoludní som mohol považovať vyvýšený záhon za dokončený.
Ak teda nerátam trčiace konce stĺpikov, ktoré musím ešte odrezať a vrchné foršne obrúsiť, aby boli hladké a dalo sa na ne sadnúť. A upraviť okolie záhona, najmä vyrovnať terén.
Dokončenú plochu záhona okamžite obsadila Olinka so svojimi priesadami 😉 Na tejto snímke dobre vidieť jednu veľkú výhodu vyvýšeného záhona: práca postojačky.
Olinka robila ako drak, onedlho som jej musel priviesť ďalší fúrik slamy na mulčovanie. Priesady mizli v zemi jedna za druhou.
Pri sadení sa síce treba zohnúť, ale netreba čupieť, kľačať či sa veľmi zohýnať v bedrách. Záhon je pol metra nad úrovňou terénu, to všetku prácu v záhone uľahčuje. Neskôr bude ošetrovanie a zber ešte pohodlnejší.
A to sme my. Gazdiná so svojimi priesadami a gazda so svojím dielom.
Bolo už po šiestej večer, keď sme končili so sadením do vyvýšeného záhona a keď mala Olinka všetky priesady v zemi a zamulčované. V záhone našli svoje miesto okrem kalerábov aj papriky, paradajky aj divé paradajky, majoránka, baklažán. Neskôr do záhona príde ešte tymián, ktorý by mal svojou vôňou odpudzovať škodcov.
Keď sme prišli do záhrady, jedna susedka Olinke pochválila, aké má pekné a veľké priesady a spýtala sa, či ich kupovala na trhu. Prekvapila ju odpoveď, že nie, že si ich sama vypestovala zo semiačka. A to sa ešte nedozvedela, že mnohé z tých semiačok neboli kupované, ale doma usušené z minuloročnej úrody zeleniny. Domnievame sa, že len takto je možné mať plnú kontrolu nad tým, aké odrody zeleniny človek pestuje a nebyť závislý na tom, čo vám kto dovolí pestovať podľa ponuky v supermarketoch. Záhrada je pre nás nie len zdrojom ovocia a zeleniny. Je to aj priestor pre oddych. Telesne sa možno narobíme, no duševne si veľmi oddýchneme. Je tu ticho a kľud, je tu príroda. A v neposlednom rade naša záhrada reprezentuje našu slobodu a nezávislosť.
A takto zapadá náš prvý vyvýšený záhon do záhrady. V popredí sú dva mulčované záhony z trávy pre jahody, kvety aj zeleninu, pod prvým vyvýšeným záhonom by mal v lete alebo na jeseň pribudnúť ďalší, ktorý osadíme až budúcu jar. Samozrejme ešte niečo spravím z tej kopy hliny, čo nám z prvého záhona ostala.
Od prvého kopnutia minibagrom do zeme po nahodenie poslednej lopaty hliny do záhona uplynul presne mesiac. Z toho som presne týždeň čakal na dovoz objednaného reziva na vybudovanie ohradenia záhona. Celý vyvýšený záhon sme postavili prakticky len sami dvaja s pomocou Mareka jednu sobotu. Celkové náklady na materiál a bagrovanie vychádzajú na cca 330 eur na jeden záhon. Pri očakávanej životnosti záhona 10 rokov je to cena za pohodlné obrábanie bez bolestí chrbta, bez podmáčania koreňov rastlín pri silných dažďoch. Vyvýšený záhon súčasne reprezentuje recyklovanie materiálu zo záhrady bez nutnosti syntetických hnojív. No a pre mňa to bola zaujímavá práca s drevom. Napríklad som po 37 rokoch od úrazu opäť použil cirkulárnu pílu, hoci v ručnom akumulátorovom prevedení. Užil som si rezania, vŕtania, skrutkovania do sýtosti,
Vyvýšený záhon je hotový. Veríme, že si dopestujeme dostatok čerstvej a zdravej zeleniny pre našu stravu v paleo štýle. Jeho budovanie bola občas drina, teraz by nám ale mal pestovanie uľahčiť.
Pingback: Nová záhrada priniesla prvú úrodu » Dobre a zdravo žiť ľahko