Dosť bolo permakultúry, dosť bolo kvetovej lúky. Odteraz všetko kosím na 5,5 cm výšku pravidelne. Všade bude nízka zelená tráva ako na golfovom ihrisku. Myslíte, že som sa zbláznil?
Nebojte sa, s permakultúrou a regeneratívnym hospodárením na pôde sme neprestali. Len ma začal bolieť chrbát a aby som ho vyliečil, museli sme upraviť režim hospodárenia. Keď som svojmu lekárovi spomenul krovinorez, vyhrážal sa mi odobratím občianskeho preukazu 😉 Pred začatím liečby som teda naposledy skosil nevyhnutné (nie že mu to prezradíte!) a odvtedy udržiavam trávnaté plochy motorovou kosačkou so zberným košom. Jedná sa o takmer 20 árov…
A stále to kosím tak nejak permakultúrne, teda inak, ako je v kraji zvykom. Prakticky každý deň vyrazím z trávnatého dvora buď do predzáhradky alebo do svahu do záhrady. Prejdem od domu jeden 42 cm pás a skosím nejakú plochu. Po jednom koši trávy vysypem sliepkam do voliér, nech majú čo do zobáka aj na hrabanie a podstieľku. Zopár zberných košov potrebuje Olinka na mulčovanie záhonov, či už po vybratí cibule alebo okolo kríkov.
Takže aj chodník z domu do záhrady je kosený postupne a tvorí ho viacero pásov, každý s trochu inou výškou trávy. Nám to nevadí, kráčame, kde je nám to jednoduchšie. Medzi stromami to beriem po vrstevniciach. Rukoväť kosačky som si zdvihol tak, aby mi to bolo pohodlnejšie a aby tlak na kosačku suploval tlakové cviky rehabilitácie 😉 Necelá hodinka denne stačí aj tráve aj na mulčovanie či sliepkam. Vybratie koša mám natrénované tak, aby chrbát netrpel 😉 Všetko ide, keď sa chce a keď sa rozmýšľa.
Kosačka by mala zvládnuť trávu o výške 15 cm a skosiť ju na tých 5,5 cm, prípadne až 7,5 cm, ak začne byť zase sucho a teplo. A ak by sa mi nechcelo „nadrapovať sa“ so zberným košom, vždy môžem nechať trávu na zemi, len potom by ju musela Olinka pohrabať, a aj ona má teraz dosť roboty, supluje ma aj pri sliepkach. Radšej poloplný kôš.
Krovinorez mám teda zakázaný. Tak ten baterkový krovinorez z Lidla odovzdám Olinke, v minulosti bežne kosievala 25 ccm vyžínačom. Ale tých zvyšných 10 árov zvládnem našim krovinorezom na kolesách Zipper. Nenesiem ho na ramenách ani sa s ním nevrtím v drieku. Tiskám ho ako detský kočík. Ako obyčajnú kosačku.
Nejako to do jesene dáme. V najhoršom si na starý sad niekoho zavoláme a zaplatíme. Ale anglický trávnik bude len okolo domu a medzi stromami. No ak by sa mala podobná situácia opakovať, bude to chcieť niečo s motorovým pojazdom. A na lúku za bránou asi serióznu bubnovú kosačku.
