Záhrada nie je len drina. Záhradu nemáme len na pestovanie zeleniny a ovocia. Chceme sa v nej aj dobre cítiť a oddychovať. Čo ale neznamená len vylihávať a nič nerobiť. No v každom prípade pracujeme na postupnom skrášľovaní pozemku.
Hoci sme zo začiatku intenzívne pracovali na založení nových záhonov aj zasadení nových stromov a kríkov za účelom neskoršieho zberu úrody a ovocia, nestratili sme zo zreteľa aj oddychový ráz našej záhrady. Popri každej práci sme aj trochu upratovali. Nie vždy išlo o veľké upratovanie domu a pozemku a odvoz plne naloženého Mondea do zberného dvora. Takmer každý deň sme odvážali a stále odvážame sáčok alebo škatuľu odpadu, ktorý sme našli na pozemku, v zemi či v dome.
Na skrášlenie záhrady ale nestačí len odviesť neporiadok a hrdzavé ploty ani zasadiť nové ovocné kríky. Chce to niečo viac. Začali sme kúpeným hmyzím hotelom, dôkladným pokosením celého pozemku a vysadením kvetov nie len v záhrade, ale aj do predzáhradky, pred domom pri bráne z ulice. Ale stále to nebolo ono.
Až Olinke padol zrak na dvoch trpaslíkov v obývačke pod oknom, ktorí tam stáli už takmer dvadsať rokov, bez úžitku. A tak skončili pod oknom, tento raz pod oknom domčeka, zvonka, medzi kvetmi. A aby nezarastali naši noví strážcovia burinou, samozrejme dostali mulč zo slamy pod nohy, nech stoja pekne v čistom, mäkkom a suchom 😉
Možno je to kýč, ale čo je to kýč? Kto ho definuje? My máme v predzáhradke dvoch malých strážcov a celá predzáhradka vyzerá krajšie. A o to nám v záhrade išlo, aby to tam bolo milé a útulné.