Nedávno som písal, ako som v záhrade svojou benevolentnosťou prišiel o digitálny fotoaparát. Či skôr pri práci v mojej improvizovanej dielni. No tento kompakt som používal aj pri cykloturistike a rád som s ním fotil aj inokedy, tak operatívne, dalo by sa povedať. Takže bolo len otázkou času, kedy si zaobstarám náhradu.
Dnes už starý Canon A2500 bol 16 megapixelový kompaktný foťáčik na SD kartu a malý lítiový akumulátor. Výborne sa hodil do vrecka na nohaviciach či do malej brašne na bicykli. Práve to vrecko na montérkach sa mu stalo osudným, prach ho tak zasvinil, že sa nedal používať. Ale fotiť som chcel. Nie len pre záznam udalostí okolo mňa, ale aj pre lepšie články na mojich weboch pre vás, mojich verných čitateľov.
No vláčiť so sebou vždy zrkadlovku sa mi naozaj nechcelo. Vytiahol som jeden starý ultrazoom od Olympusu, ktorý nosievam v kufríku s RC vybavením ku svojím lietadlám, ale do vrecka je veľký a ani na bicyklovanie to veľmi nebolo. Fotí stále skvele, aj keď trochu pomalšie, ale chýbala mi hlavne tá operatívnosť. Môcť kedykoľvek rýchlo chytiť foťák do ruky, urobiť pár snímkov a pokračovať. V práci alebo v jazde.
Pokúšal som sa teda rýchlo zohnať náhradný kompakt, ktorý by nebol drahý, keďže som už vedel, že jeho životnosť je ohrozená tým, v akom prostredí sa v poslednom čase pohybujem. Ideálne by bolo zohnať úplne rovnaký typ, pretože som za jedno mal k tomu môjmu už dve baterky, za druhé sa akurát hodil do puzdra, ktoré som mal, ale v záhrade nepoužíval 😉 a za tretie, vedel som ho ovládať už takmer dokonale. Práve aická obsluha foťáku robí jeho používanie naozaj operatívne.
Rovnaký foťák sa už nedal nikde kúpiť. A v obchodoch mi ponúkali „lepšie“ – rozumej dvadsať megapixelové foťáky. Smiešne, mne chcieť nahovoriť, že dvadsaťmegapixelový kompakt je lepší, ako šestnásťmegapixelový. Nie som na hlavu padnutý, viem o veľkosti snímačov aj o hustote snímacích bodov a rozumiem aj zašumeniu. Nehovoriac o ešte väčšom zábere miesta na diskoch. Navyše dostať sa pod sto eur bolo takmer nemožné. Volovina. Aj tie snímače aj tá cena, s ohľadom na plánované využitie.
Keď raz pri ceste do práce mi padol zrak na jednu zo záložní. To je ono! V prvej nemali nijaký foťák a pani to zdôvodňovala tým, že sa to neoplatí vykupovať, lebo dnešné mobily, ktorých tam mala celú policu, majú oveľa kvalitnejšie foťáky, ako fotoaparáty. Nemám jej to za zlé, žije z predaja nevyzdvihnutých smartfónov. Len nech netrepe také hlúposti a venuje sa tomu, čomu rozumie.
V tretej záložni som uvidel na polici foťáky dva. Zrkadlovku Nikon D3100 so setovým objektívom a kompakt od Fuji. Zrkadlovku mám doma lepšiu, objektív za veľa nestál, ale ten Fuji ma zaujal. Nechal som si ho ukázať, skúsil jeho ovládanie, urobil pár fotiek. Na LCD toho človek veľa neuvidí, ale zapáčil sa mi, aj menu je celkom zboha.
„Tak koľko?“, pýtam sa predavača s pohľadom na cenovku nalepenú na škatuli.
„Dám vám ho za dvacku“, odpovedal.
A tak mám „nový“ kompakt Fuji Finepix AX600. Je to 14 megapixelový kompakt s päťnásobným zoomom. Trochu posunutým do diaľky, ako Canon A2500, a napájaný je dvomi tužkovými baterkami. To mi vyhovuje, nabíjacie akumulátory používam aj do iných zariadení, vrátane starších fotoaparátov. Mám dosť osvedčených GP recyko 2100 aj kvalitnú nabíjačku. Jediný problém mám s tým, že foťák je celkovo hrubší a náhradné batérie sa do puzdra s foťákom nezmestia. Musím ich nosiť osobitne.
Na pohľad je málo používaný, asi rok ležal v tej záložni. Dostal som ho aj s 8 GB SD kartou, originál krabicou a CD so software, ktorý ale nepoužívam so žiadnym foťákom, kopírujem z SD karty v notebooku pomocou obľúbeného súborového manažéra priamo na sieťové úložisko. Za tých pár dní som sa s ním celkom zžil, fotky robí slušné, už som ich zopár uverejnil aj na tomto webe. Pomaly sa učím s ním zaobchádzať. Dôležité pre mňa je, že ak ho zase odpálim, nebude to veľká škoda 😀 Opäť môžem fotografovať, mám pri sebe slušný aparát, ktorý nezavadzia, ale vždy je k dispozícii.
