Vlani v lete a na jeseň sme mali v našej záhrade naozaj veľa návštev. Či už príbuzní alebo priatelia, či už pri grilovačke alebo priamo zo zvedavosti boli pozrieť, akú záhradu sme kúpili. A väčšina z nich chválila, akú peknú záhradu sa nám poradilo kúpiť. A my sme len ťažko vysvetľovali, že keď sme ju kúpili, vyzerala úplne inak. Úplne strašne a Olinkin otec sa na jar vyjadril, že by ju nechcel, ani keby mu toľko peňazí, čo stála, dávali. Museli sme niečo urobiť.
Pre poriadok musím povedať, že v lete už Olinkin otec zmenil názor a páčila sa mu naša záhrada, aj keď on permakultúrne metódy vo svojej záhrade nemusí. Ba dokonca jeden z mojich bývalých kolegov a kamarát v zime pri pozeraní fotiek zo záhrady zahlásil, že sme za tie tri roky, podľa veľkosti stromov a kríkov, urobili v záhrade veľa roboty. Pritom vysvetľovať každému, že v záhrade sa dvadsať rokov pásli ovce a okrem štyroch starých stromov a ešte starších hrdzavých plotov a všadeprítomnej pŕhľavy tu nič nebolo, okrem bordelu v chalupe, bolo nad naše sily.
„Mali by sme mať nejaké fotky, ako to na začiatku vyzeralo“, vyhlásila po jednej takej stretávke Olinka. O fotky by nešlo, máme ich tisíce, len ako ich prezentovať návštevám? Tlačiť ich na atramentovej tlačiarni v kancelárii je nezmysel, najmä ekonomický, hoci nejaké fotopapiere tam mám. Dať si ich vytlačiť vo fotolabe? Potom budem potrebovať nejaký fotoalbum, aby mi tie fotky návštevy neohmatali prstami. Dám ja urobiť fotoknihu. Fotokniha z našich minulých cyklodovoleniek mala veľký úspech, dobre sa pozerá a dá sa v nej poradím snímok vyrozprávať určitý príbeh.
Môj osvedčený dodávateľ fotokníh raz za rok robí akciu. Dá sa objednať za naozaj skvelú cenu aj veľká fotokniha s veľkým počtom strán. Tak sme si povedali, že dáme do jednej fotoknihy všetky fotky, ako naša záhrada vyzerala, keď sme ju kúpili a ako sme v nej začínali pracovať. Pracovný názov dostala príznačný: „Ako sme začínali“. Prezrel som si fotky od inzerátu a prvej návštevy a do apríla 2016, kedy začala meniť tvár, bolo ich vyše tristo. Postupne som ich zredukoval a dve stovky fotiek som poslal do tlačiarne cez internet. O desať dní sme už v rukách držali vyše stostranovú fotoknihu formátu A4.
Zatiaľ ju máme doma a už sme ju stihli ukázať pár ľuďom, ktorí videli našu záhradu po tom, čo ju Olinka zobrala do parády. Neskôr v lete a na jeseň ju budeme mať stále v záhrade. Kedykoľvek niekto povie, že sme kúpili peknú záhradu, nebudeme musieť zložito vysvetľovať, ako v skutočnosti vyzerala záhrada, ktorú sme kúpili, ale bude to vidieť na fotkách.
