Doteraz som stále písal len o pestovaní ovocia. To preto, že pri sadení ovocných kríkov a stromov nás tlačil termín. Ale my máme radi aj zeleninu, ktorej pri paleo stravovaní spotrebujeme naozaj veľké množstvo. A ide nám nie len o kvantitu, ale aj kvalitu konzumovanej zeleniny. Preto sme v dolnej časti záhrady vyhradili miesto práve na pestovanie zeleniny.
Celkom štyri plochy majú slúžiť pestovaniu zeleniny. V duchu permakultúrneho pestovania plodín Olinka nemá rada monokultúrne plochy, pretože priveľa rovnakých rastlín na jednom mieste priťahuje škodcov a choroby. A tento stav si potom žiada priveľa pozornosti, starostlivosti a nezriedka aj použitie agresívnych chemických prostriedkov. Nechceme byť otrokmi svojej záhrady a už vôbec nechceme používať chemické prípravky, ak bude možné sa im vyhnúť. A jednou z ciest prirodzenej ochrany rastlín je kombinácia vzájomne si pomáhajúcich rastlín v jednom záhone.
Prvými dvomi plochami sú dve Ú-čka, v ktorých som elektrickým kultivátorom skypril vrchnú vrstvu trávy a pôdy a postupne do nich Olinka seje semienka alebo sadí hotové rastliny. Svoje miesto už tam našiel ligurček, šalvia muškátová ale aj tri farebné ruže.
Dole pod nimi majú stáť vyvýšené záhony. Len sme sa nejak nevedeli dostať k ich zbudovaniu. Nevedel som zohnať bager. Miesto som mal vybraté, ale vykopať osem kubíkov zeminy ručne sa mi nechcelo ani trocha. Nechcel som urobiť nízky vyvýšený záhon na pár rokov len na povrchu pôdy, ale položiť ho hlbšie a využiť aj rozkladajúce sa korene trávy. V stredu mi zavolal kamoš, že bager bude k dispozícii nasledujúci deň vo štvrtok. To mi celkom vyhovovalo, lebo v stredu sme boli Bystrici a to by som ho musel s ľútosťou odmietnuť.
Vo štvrtok ráno som bol už o siedmej v záhrade, aby som dokončil vyznačenie záhonov. V zemi som mal drevené kolíky a medzi nimi natiahnuté špagáty. Rýchlo som si v dome presypal trochu vápna z vreca do vedierka a murárskou naberačkou popri špagáte vysypal hranicu z bielej čiary. Podobne ako pri jahodovisku, len som urobil čiaru hrubšiu a viditeľnejšiu, aby bagrista jasne videl, kde má kopať. A ešte som dal preč plastovú paletu pri prechode z dvora do záhrady, aby ju nezničil. Cestičku som mu už cez víkend dosypal zo štiepky, aby sa nezabáral do mäkkej trávy a nezničil záhradu.
Na kopanie jamy pre vyvýšený záhon som chcel minibager. Je relatívne ľahký, pohybuje sa na pásoch, takže veľmi netlačí na pôdu a nenarobí koľaje. A plytkou lyžicou pohodlne vyberie potrebnú hrúbku zeminy. Volal som na čísla z internetových inzerátov, na čísla na odporúčanie známych a nikoho som nedovolal alebo nemali bager k dispozícii. Až nakoniec vo firme kde mám známych, kúpili minibager, tak som ho objednal u nich. Dvojtonový drobček prišiel a vykopal, čo bolo treba.
Oba záhony mali nakreslenú základňu dlhú deväť metrov a širokú poldruha metra. Aby sa dali použiť dosky dlhé tri metre a dalo sa s nimi dobre manipulovať vo dvoch ľuďoch. Hĺbka záhonov má byť tridsať centimetrov, tak som nechal vyhĺbiť jamu na 40 čísel, miestami pre nerovnosť terénu je to až 50 centi. Pôjde tam totiž sieť a nejaká krycia vrstva. Medzi záhonmi je pás trávy široký jeden meter, aby sa tam dalo dobre chodiť aj kosiť tráva.
Šikovný chlapík to zvládol za niečo vyše dve hodiny. Spodná jama išla o niečo pomalšie, pretože v nej nebola až tak kvalitná zem, ako v hornej. A navyše sa v nej začala objavovať voda, hlina sa lepila do lyžice. Aspoň sa odvodnil priestor hornej jamy pre vyvýšený záhon.
Keď odviezli bagrík späť do firmy, ja som sa vybral k dodávateľovi reziva a objednal smrekovcové foršne aj hranoly. Za pár dní ich privezú, takže mám čas akurát tak rýľom zarovnať okraje jám a nakúpiť vruty na montáž. Začiatkom mája by sme mohli sadiť zeleninu do prvého vyvýšeného záhona. Druhý záhon budem montovať a plniť materiálom až v priebehu leta. Sena a slamy do nich máme dosť, ale hnoja a dreva z popílených starých stromov len do jedného záhona. Ale už sa tešíme, ako konečne upraceme to drevo zo sadu a pohľad do záhrady bude ešte krajší.
