Bojujeme proti krtonôžkam

Jar je veľmi napínavé obdobie v záhrade. Najmä po vysadení priesad záhradkár s napätím pozoruje, čo mu zas ktorú sadenicu vysekne. Rozhodli sme sa nezostať pasívni a urobiť poriadok najmä s krtonôžkou, takzvaným medvedíkom. Zavrhli sme chémiu aj pasce a našli prírodný spôsob.

Sadenice zeleniny si pestujeme sami z vlastných semien z vlastnej úrody, takže pre nás nepredstavujú takmer nijaký finančný náklad a keď papriku niečo vysekne, nejde o priamu škodu. Pravda, zamrzí to a vieme, že sme práve prišli o pár kilo úrody. Samozrejme, že Olinka vysieva viac, ako by sme skutočne potrebovali, jednak pre možné padanie klíčnych rastlín, jednak pre možné neuchytenie vysadených priesad. Ale spokojiť sa s vysekávaním sadeníc krtonôžkou sme sa nechceli, najmä keď sa nedá dopredu predpokladať, kedy a koľko sadeníc takto stratíme. Máme radi veci „pod kontrolou“.

V dolnej časti záhrady stál dlhé roky ovčín. Ten smer síce rozobrali a vrstvu hnoja použili do vyvýšených záhonov, ale aj tak pôda tu ostala dobre humózna. A je tu vlhko. Ideálne miesto pre život medvedíkov.

A tiež pre pestovanie na živiny náročných druhov zeleniny, kam patria aj tekvice. Tie svojimi mohutnými listami súčasne bránia rastu iných rastlín (buriny). Lenže kým vyrastú, sú malé, citlivé a sú terčom medvedíkov. Tým sa tu darí, lebo tu žijú aj dážďovky či larvy iného hmyzu, ktoré sú spolu s mäkkýšmi hlavnou zložkou potravy medvedíka obyčajného. Ten si spestruje stravu korienkami rastlín. A tým záhradkárom škodí.

Ako bojovať proti medvedíkovi obyčajnému?

Pretože medvedík žije pod zemou, nedá sa ľahko chytať. Na noc vylieza von najmä v máji a júni v období párenia. To sa využíva na pasce. V zemi zahrabaný kompótový pohár, na zemi položená lata, ktorú medvedík nedokáže preliezť, ale neomylne podľa nej spadne práve do pohára. Využíva to sused, ale na našich mulčovaných záhonoch je to nepoužiteľné.

Olinka využívala prášok Talpa zo záhradníctva, ktorý prisypávala ku koreňom sadeníc alebo pri výseve semien. Mal by odpudzovať krtkov, medvedíky a inú háveď. Lenže aj tak sme pár sadeníc našli zlikvidovaných. Rozhodli sme sa použiť biologickú ochranu.

Koncom mája Olinka objednala parazitické hlístice. Vymakaný systém zaručuje produkciu a aktiváciu mikropredátora, ktorý je v piatok (zabalený s chladiacou vložkou v termoobale) doručený a musí byť okamžite aplikovaný. Tak sme podľa návodu všetko pripravili.

Najskôr sme museli na záhonoch odhrabať mulč zo slamy alebo sena. Použil som na to železný kypriaci hák s drevenou rukoväťou, za chvíľu som mal seno stiahnuté zo záhonov.

Potom som miesta pre aplikáciu dôkladne prelial vodou z kupy cez kropičku a potom už Olinka rozmiešala obsah sáčku vo vode a riedili sme to do polievacej kupy. Obsah treba neustále miešať, aby sa hlístice neusádzali na dne konvy. Aplikácia do vlhkej pôdy pomáha lepšiemu účinku.

Parazitické hlístice proti krtonôžke sme aplikovali na záhony o celkovej ploche 100 m2. To u nás predstavovalo dve balenia hlístic. Ihneď po aplikácii na konkrétne miesto som plochu opäť prelial ďalšou kupou čistej vody, nech sa majú u nás dobre.

Na záver aplikácie sme opäť prihrnuli mulč na pôvodné miesto. Pod vrstvou sena pôda tak rýchlo nevyschne, nebude prehrievaná slnkom a samozrejme neporastie tu burina.

Parazitické hlístice aktívne v pôde vyhľadávajú krtonôžky, a v ich tele prebieha rozmnožovací cyklus ich potomstva. Krtonôžky to samozrejme nemôžu prežiť 😉 Tento rok sme hlístice aplikovali celkom neskoro, na prelome mája a júna, ale dúfame, že sme výrazne zdecimovali množstvo škodcov a budúcu jar sa už nebudeme musieť obávať vyseknutých mladých priesad zeleniny. Tak isto dážďovky, hlavnú potravu medvedíkov, považujeme v našom permakultúrnom videní záhrady za užitočných pomocníkov a chránime ich pred predátormi, ako sú medvedíky alebo krtkovia. Pracujú pre nás na trvalom zúrodňovaní a prekyprovaní pôdy a šetria nás od veľkej a zbytočnej námahy pri rýľovaní. Aj preto sme upustili od chemickej ochrany, ktorá by zabila všetko živé v pôde. Veď zeleninu si pestujem pre seba, nie pre cudzích.