V tomto období často dostávame od známych otázku, či sme už tiež zazimovali záhradu. A ako je to u mojej všetečnej osoby zvykom, často odpovedám otázkou, čo si dotyčný predstavuje pod pojmom „zazimovanie záhrady“. Reakcie sú všelijaké.
Najčastejšie mám dojem, že otázku kladú ľudia, ktorí záhradu buď nemajú vôbec alebo len maličkú (málo výnosnú) a pýtajú sa s nádejou v hlase, že už je po sezóne pestovania zeleniny a že už, ja chudáčik, konečne budem mať pokoj od záhrady a budem mať čas aj na iné veci. Na aké, na TV seriály alebo vysedávanie po krčmách? Ja fakt do tejto záhrady chodím rád a to aj vtedy, keď je zima alebo sneh.
Záhradkári-pestovatelia zväčša svoju otázku upresňujú, že mysleli vytrhanie vňate zeleniny po odrodení, porýľovanie záhonov, zhrabanie a spálenie lístia zo stromov a podobné, pre nás zbytočné práce, ktoré možno potešia dušu a oko takéhoto záhradkára, ale neprospejú jeho záhrade. Hoci tá rodí aj napriek zásahom majiteľa. Skrátka že záhradu je potrebné na jeseň upratať a počkať do jari.
Ja viem, čo myslia a vy viete, že sa pýtam len tak zo skrytého sarkazmu. Ostatne, čo si väčšina ľudí na dedine pod pojmom „zazimovanie záhrady“ myslí, vidím cez ploty. Jednak pár stromov u susedov padlo tento rok „za vlasť“ podobne ako naša stará jabloň, jednak opadané (a spálené) lístie umožňuje širší rozhľad. Často je to pohľad na zaplakanie.
Ako keď v septembri ľudia zlikvidovali porast tekvíc hokaido (namiesto toho, aby ich polievali), keď zlikvidovali kríky paprík aj paradajok, lebo veď jeseň. Keď zrýľovaním zlikvidovali kopu dážďoviek, nechali ich podochnúť, veď načo by ryli a hnojili, na jar oni pustia rotavátor a kúpia NPK. Keď nechali takto zem beznádejne vyschnúť, lebo veď majú čerpadlo v studni a hadice.
Tak nie, takto si skutočne my zazimovanie záhrady nepredstavujeme. My si nepredstavujeme, že po zbere úrody zeleniny a po opadaní listov zo stromov sa život v záhrade zastavuje a spúšťa sa nejakým gombíkom až na jar. V záhrade to žije, či už nad zemou alebo aj pod ňou, aj v tých najtuhších mrazoch a pod najhrubšou snehovou perinou. Pravda, pokiaľ snaživý záhradkár tento život za každú cenu neprerušuje a nelikviduje v mene peknej upratanej záhrady.
Aj my sme odstránili zamrznuté a vyschnuté zvyšky zeleniny, či skôr by som mal napísať, že Olinka ich odstránila, smerom do kompostu. Spolu s nimi sme do prístrešku odložili aj mrežové betonárske výstuže a vybrali zo zeme drevené koly, ku ktorým boli rajčiny priviazané. Po očistení od hliny aj tie skončili v dome, kde čakajú na budúcu zeleninovú sezónu.
Čo sme určite nerobili je rýľovanie. Medzi záhonmi máme trávu, po ktorej sa chodí. A po divých paradajkách tu ostalo množstvo semiačok, ktoré na jar vyklíčia a začnú opäť bujne rásť. V našej záhrade je najdôležitejším nástrojom mačeta – zvyknem žartovať. Pretože všetko u nás rastie do veľkosti a výšky aj objemu a musíme to korigovať, ak nechcem použiť termín likvidovať. Oddýchnutá pôda je najčastejší argument ľudí, ktorí v skutočnosti záhradám nerozumejú. Hospodárenie s vodou a mulčovanie je tá správna odpoveď.
Preto nie je priestor medzi záhonmi ani záhony samé porýľované či poorané. Sú pokryté buď trávou alebo slamou. Takže si udržujú vlahu aj v časoch, keď ako teraz nezaprší a nezaprší. Napriek tomu máme v záhrade mäkko a zabárame sa do zeme (trávnika). Aj stromy sú okolo kmeňa zamulčované, zvyšky sena boli doplnené čerstvo pokosenou trávou a lístím. A na jar, keď začne znova teplo a sezóna pestovania, budú vyvýšené záhony doplnené o novú vrstvu slamy, ktorú už máme pripravenú. Kam sa podela tá stará? Nuž čiastočne sa zospodu za pomoci dážďoviek rozložila a obohatila zem o vrstvu humusu so živinami. Aj preto jeden kríček paradajok bez vyštipovania a špeciálneho prihnojovania dá až deväť kíl rajčín. A aj preto pre budúci rok plánujeme zníženie počtu sadeníc z 50 na 40.
Stále nezabúdame zavlažovať kvety aj kríky, lebo stále vegetujú, len je menej vlahy, ako býva zvykom. Neradi by sme, aby vyschli, ako sa to stáva často ľuďom, ale považujú to za zamrznutie. Pri tom postupne spotrebujeme vodu v nádrži, ale už ju nenapustím a zbalím hadice, aby prečkali v dome. Tiež sme už odložili veľký slnečník.
Je veľký predpoklad, že tento rok môže byť nízka alebo žiadna snehová pokrývka. To znamená dve veci. Rastlinám a ich koreňom bude chýbať ochranná perina a bude menej vlahy. My to nahradzujeme práve mulčovaním, kde spadané lístie spolu s trávou chráni korene pred vymrznutím aj vyschýnaním. Neskôr ešte natrieme kmene stromov vápnom. To ochráni stromy pred praskaním v prípade náhlych denných oteplení a súčasne podporuje rast vlásočnicových korienkov po zmytí do zeme. A pôsobí aj dezinfekčne.
Súčasťou našich „zazimovacích prác“ v záhrade je aj rozmiestnenie pachových odpudzovačov divej zveri. Nie len v dolnej záhrade, ale predovšetkým pred jej plotom, aby sa vytvorila pachová bariéra pre severný aj západný vietor. Máme síce postavené aj nové ploty, ale v prípade veľkých mrazov a veľkého hladu sú srny aj jelene preskočiť celkom vysoký plot.
Že s koncom leta život v záhrade nekončí, o tom svedčí aj kompost. Život tu prebieha aj v najtuhších mrazoch a preto využívame čas vo svoj prospech. Keďže na vypletanie vŕbových plotov nepotrebujeme, aby sa prúty zakorenili, nebudeme ich hromadne strihať v januári a ukladať v dome. Preto kým je nad nulou, každý deň v záhrade pribudne pár centimetrov zapletenia a krivé či krátke prúty zoštiepkujeme. Časť pôjde do dvora na vyplnenie plytkých koľají po autách, väčšina do kompostu. Na jar sa bude hodiť substrát na doplnenie vyvýšených záhonov, tie tri kubíky aj tak toho nebudú.
Ja viem, sme divní, lebo robíme veci inak, ako väčšina záhradkárov či susedov. Ale nám sa to osvedčilo a preto v tom pokračujeme. A preto to ani neoznačujeme ako zazimovanie záhrady. Život v záhrade totiž pokračuje aj v zime, hoci v inom režime. Pretože aj keď to na prvý pohľad nevidíme, život v záhrade stále pokračuje.
