Kohúty na dedine odjakživa oznamujú príchod nového dňa. Mnohých moderných dedinčanov to rozčuľuje, starousadlíci sú zvyknutí. Najmä ak sú chovatelia nie len hydiny. Kohúta majú aj druhí susedia od nás. Jeho kikiríkanie mi nevadilo, aj keď sa ozýval v podstate 15 metrov odo mňa.
Keď sme prechádzali druhou fázou vyraďovania brojlerov, ponechal som v chove dve menšie sliepky a jedného neduživého kohútika. Nemal v tom čase ani tri kilá, reku nech sa dokŕmi, bude lepšia polievka aj väčšie stehienka. A za moju dobrotu, každodennú starostlivosť, čerstvú vodu a chutné granule sa mi čoskoro odvďačil.
Chlapec začal mutovať a nacvičovať kikiríkanie. No znelo to skôr ako pokus hrať na starú plechovú trúbu. O štvrtej ráno! Myslím, že to vnímali aj susedia. Keď sa ozýval popoludní a kikiríkaním, či skôr tými zvukmi, ktoré sa mali zmeniť na kikiríkanie, vyznačoval svojej teritórium v malej voliére, mohlo to znieť ako vtipné pokusy, ale ráno to išlo na nervy. Ale čas ukončenia všetkých jeho aktivít sa neúprosne blížil, kohútik utešene priberal.
Ilustračný obrázok
Keď v piatok popoludní prišla Olinka, tak jej hovorím, že v sobotu musí byť zabíjačka, lebo mi ten kohút lezie na nervy a iste aj susedom. No poraziť tri brojlery na jeden záťah je makačka pre nováčika v odbore. No v sobotu ráno mi nevyspatá Olinka hovorí, že dnes kohút pôjde na porážku! A s ním aj jedna lebo dve sliepky, podľa toho ako nám to pôjde.
Odvtedy je kľud. Susedov kohút o šiestej mi nevadí, to už som väčšinou hore. Treba otvoriť Ronymu voliéru, nachovať nosnice a popolievať priesady. No a keď sme si dali v nedeľu k obedu polievku z kohúta a varené mäsko, mňam, vychutnal som si ten kľud druhý krát. A aj Ronymu trtáč chutil znamenite!
