Chodiť do záhrady každý deň po práci je fajn, ale viacej sa toho urobí za celý deň 😉 Takže si Olinka zobrala v júli jeden týždeň dovolenky, ktorú sme trávili v záhrade 😉 Ale pretože od roboty aj kone dochnú, vo štvrtok sme si vybrali z dovolenky deň voľna a do záhrady sme nešli. Šli sme inam.
V utorok sme previezli so svokrovcami nádrž na vodu aj kamene na skalku. O tom som písal nedávno. Na štvrtok som ukecal Olinku na bicykle. Tie som už minulý týždeň skontroloval, či nemajú nejakú závadu, či všetko funguje. A ráno sme teda namiesto do záhrady šli bicyklovať. Namiesto pracovných vecí sme si obliekli funkčné cyklistické oblečenie a po dofúkaní kolies bicyklov, ktoré pol roka stáli, sme vyrazili najprv na západ. Vybral som takú trasu, ktorá bude mať kopce v prvej tretine a vietor zboku alebo do chrbta v druhej polovici. Nech nám príroda pomáha ja tu, nie len v záhrade 😉
Prvé kopce ukázali, že kondícia nám ani nechýba, neustály pohyb v záhrade bolo znať. Prvú prestávku na kávu u kamaráta sme si dali už po jedenástich kilometroch. Ďalšia návšteva Olinkinej bývalej kolegyne sa konala o ďalších päť kilometrov a reč sa samozrejme stále točila okolo záhrady, kvetov, stromov a tak.
Po skončení návštevného programu sme si dali chutný obed v dedinskej reštaurácii. Varia dobre, len tie hlúposti z telky keby sme nemuseli počúvať. Keďže sme prakticky neustále v záhrade, na telku máme málo času a aj to sa nás týkajú len cestovateľské, prírodopisné, historické alebo športové kanály a tú stoku, čo púšťajú slovenské televízie svojím úbohým divákom naozaj nemusíme. Až pri tomto obede sme ocenili, aký blahodárny vplyv na naše zdravie má naša záhrada, keď nás chráni pred takými stupiditami a nablblými reklamami 😀
Pred nami bola druhá polovica výletu, tak sme teda šliapli do pedáľov a pokračovali na juh až k hraniciam, kde sme sa stočili na sever. Išlo sa nám dobre, vetrík mierny, cesta s minimom premávky. Len ku koncu už bolo cítiť, že kondičku máme, ale tréning nie. Aj napriek gélovým vložkám v cyklistických nohaviciach nás zadky omínali a ani nohám sa už veľmi nechcelo furt ťahať. Domov sme dorazili podvečer, na ckylopočítači svietila štyridsiatka. Na prvý výlet sezóny sme zvykli dávať menšiu porciu kilometrov, ale čas uteká, už je polovička sezóny a od jari sme ale nezaháľali, stále sme v pohybe.
Mne sa výlet páčil, konečne sme sa dostali na bicykli von, ale Olinka bola dosť unavená. Ale ocenila, že hoci máme v záhrade krásne výhľady, výhľad na krajinu je z bicykla predsa len iný a vždy zaujímavý. Dúfam, že ju ešte tento rok na bicykel pár krát dostanem.
