Drevená konštrukcia vyvýšených záhonov

Nedávno som písal, ako sme konečne vykopali základy pre dva vyvýšené záhony, určené na pestovanie zeleniny v našej záhrade. Hneď, ako mi doviezli drevo na ich obrubu, som sa pustil do práce na prvom záhone. Druhý budem robiť v lete, keď bude viacej času. Doma nám totiž dorastajú priesady do veľkosti, keby bude čas dať ich do zeme.

Vyvýšené záhony majú niekoľko vlastností. Pre nás je dôležité, že na pozemku, kde býva na jar aj jeseň prebytok vody, nebudú korene rastlín zbytočne podmáčané a nehrozí ich hniloba. Druhou veľkou výhodou je, že sa v nich spotrebuje prebytočný rastlinný odpad, vznikajúci pri prácach v záhrade a premení sa na humus, čo ušetrí peniaze za likvidáciu odpadu a nákup hnojív. Tretím faktom je skutočnosť, že rozkladajúci sa materiál zahrieva celý záhon a tým aj korene rastlín. Niektoré pramene udávajú zvýšenie teploty od 2 do 4 stupňov Celzia. To predlžuje vegetačnú dobu zeleniny a dovoľuje neskorší zber oproti pestovaniu v klasických záhonoch. Poslednou vlastnosťou je fakt, že sa výška obrábanej pôdy a tým aj rastliny dostanú na vyššiu úroveň nad okolitým terénom a pri pestovaní a zbere zeleniny sa nemusíme zohýnať. To je veľké plus pre každého, kto má problémy s chrbátom. Takto potom dokáže pracovať v záhrade dlhšie a necítiť bolesť ani únavu.

Nevýhodou je potreba nakúpiť prvotný materiál a zbudovať celú konštrukciu záhona. Pôvodne som uvažoval nad tým, že požiadam o honorovanú pomoc svojich kamarátov, čo by malo niekoľko výhod. Ja by som s kamošmi oveľa skôr dokončil práce v záhrade a mohol sa opäť venovať jednému zo svojich hobby. A oni by získali nie len možnosť lietať so mnou nad záhradou so svojimi modelmi, ale tiež by sme si pár krát posedeli pri grilovačke v záhrade. Neviem, čo ich nezaujímalo viac, skrátka som na to ostal sám a musel som sa budovaniu vyvýšených záhonov venovať len s pomocou Olinky. A tak grilovačka bude s inou partiou a polietať si viem aj sám 😉

Tak som sa teda rozhodol mierne upraviť pôvodný plán. Zmenšil som záhony z 10 x 1,5 na 9 x 1,5 metra, čo mi umožnilo využiť trojmetrové foršne hrúbky 45 mm namiesto päťmetrových, po dohode s dodávateľom som objednal šírku 20 a 15 cm. Takže s drevom som mohol manipulovať sám alebo s pomocou priateľky. Musel som síce kúpiť viacej hranolov aj viacej skrutiek, na druhej strane väčšia prácnosť bola vyvážená tým, že som nikoho pomoc nakoniec nepotreboval.

Prvou vecou, čo som musel urobiť, bolo opäť vyznačiť v teréne vnútorný obvod vyvýšených záhonov. Opäť som použil drevené kolíky a špagát. Potom bolo treba skontrolovať sklon terénu aj vnútra vykopanej jamy. Čísla ma nepotešili, ale stačilo na severnej strane odkopať trávnaté drny do asi tretiny záhona za neustáleho kontrolovania dlhou vodováhou. Nechcel som zanorovať dosky do zeme, ale ani nechcel vytvárať prílišné schody. Dohodli sme sa, že detailné úpravy terénu spravíme až po dokončení druhého záhona.

Vyrovnanie terénu ale spôsobilo zníženie svetlej výšky záhona v jednej pätine, tak sme sa s Marekom pustili do rýľovania a vo vybagrovanej jame postupne ubrali pár centimetrov na ploche asi 2 metre. Nakoniec som bol s priestorom pre záhon spokojný a mohol som pristúpiť k jeho ohradeniu.

Aby materiál ohradenia niečo vydržal, zvolil som ako materiál smrekovec (červený smrek). Jeho cena nie je oveľa vyššia, ako cena obyčajného smreka, no vydrží dlhšie aj vo vlhkom prostredí. Podľa kvality dreva a jeho hrúbky to odhadujem na desať rokov. Zhruba toľko aj vydrží hlavný materiál v záhone, potom bude treba záhon rozobrať. Rozhodol som sa drevo nijako chemicky neošetrovať, takže po skončení životnosti aj materiál ohradenia záhona poslúži ako materiál do záhona 😉

Materiál sme od auta v ulici doviezli čo najbližšie k budúcim záhonom pomocou motúčka, na ktoré som položil malú paletu, na ňu osem foršní a už sme šli, za fúrikom samozrejme. Drevo sme zložili v tieni, aby naň nepražilo zbytočne celý deň slnko. Aj tak som sa nevyhol miernemu skrúteniu niektorých foršní, ale to nie je nič, čo by som nezvládol.

Tesne u záhona som si spravil improvizovanú stolársku dielňu. Opäť pomocou Motúčka som z domu priviezol malú a veľkú paletu, ručný akumulátorový cirkulár („kocúra“), všetky svoje tri akumulátorové vŕtačky/uťahovačky, stolárske zverky, vruty, vrtáky, bity, vodováhu…

Pre istotu som si zmeral výšku vykopaného záhona a rozrezal dvojmetrový hranol 8 x 8 cm na polovice. Tým založím roh, začal som na severnej strane. K tomu budem potrebovať poldruhametrovú foršňu, na spodný rad som zvolil dvadsať centimetrové kusy. A trojmetrový kus. Pomocou uholnice som si naznačil okraje a odrezal cirkulárkou.

Na stĺp som nasadil plastovú rohovú troj-vodováhu, ktorú som kúpil spolu s dielcami na stavbu plota na vrutoch na západnej strane sadu. Umiestnil som stĺp na plánované miesto pri sude s vodou, skontroloval terén a rýľom upravil roh tak, aby sa stĺp dostal na plánovanú pozíciu, vyznačenú špagátami a súčasne som ho udržal kolmo.

Keď som bol s jeho polohou spokojný, obsypal som ho trochou zeme dole a utlačil. Priložil som krátku aj dlhú foršňu, pripevnil stolárskymi zverkami a snažil sa dostať všetko „do ažúru“. Keďže som mal terén v rovine, šlo to celkom ľahko. Takže som usadil aj druhý stĺpik, nech je krátka strana pevne usadená, opäť pomocou stĺpikovej vodováhy.

Prišlo na rad zvŕtanie. Pre spojenie foršní 45 mm k stĺpikom 80 mm hrubým som zvolil vruty do dreva 5 x 100. Najskôr som cez foršňu do stĺpa navŕtal vrtákom 3,5 mm dieru do hĺbky asi 20 mm v stĺpe, potom vo foršni druhou vŕtačkou prevŕtal na 5 mm a treťou uťahovačkou zavŕtal vrut až po hlavu do foršne. Postupne tri vruty pod sebou. Na rohovom stĺpe treba dať pozor, aby sa nestretli vruty z kolmých foršní v jednom mieste. Miesta pre vruty som nijako nevymeriaval, ale som sa snažil dávať ich súmerne a pod seba. Prvý deň som stihol do tmy spojiť len dve dlhé foršne s dvomi stĺpikmi a krátkou foršňou. Ale záhon už začínal dostávať svoju podobu.

Ďalší deň po práci som pokračoval západným okrajom záhona (smerom k vykopanej hline). Osadil som druhý stĺpik, na ktorom som si vyznačil os, aby sa dve foršne stretli v polovici šírky stĺpika a nemal som vruty na niektorej strane až priveľmi blízko okraja stĺpika. Potom som pre zaistenie stability osadil aj dolný (východný) stĺpik, všetko za pomoci stĺpovej vodováhy a dlhou vodováhou kontroloval rovinnosť povrchu foršní aj vzájomnú výšku oboch strán záhona. Doplnil som krátky severný aj dlhý západný okraj ohradenia na plnú výšku dvomi foršňami, tentoraz ale šírky len 15 cm. Celkovo tak výška ohradenia záhona nad terénom dosiahla 50 cm.

Na rad prišiel tretí stĺpik, montáž foršní, kontrola rovinnosti vrchu záhona. Počas montáže foršní na stĺpiky som si ale všimol, že aj keď sa snažím stĺpiky dávať do kolmice pred montážou foršní, niektoré dosky sú trochu vykrútené a celý záhon tak prestáva mať tvar pravoúhleho objektu. Pre zvýšenie pevnosti záhona v mieste spájania foršní na stredových stĺpikoch som mal kúpené oceľové tesárske uholníky 70 mm s príslušnými vrutmi, ale rozhodol som sa pre radikálne riešenie. Rozrezal som jednu foršňu na poldruhametrové kusy a namontoval ich do stredu záhona tak, aby boli hlboko v pôde a nevadili jej obrábaniu. Stĺpovou vodováhou som narovnal stĺpiky, Olinka mi ich pomohla udržať v správnej polohe a po priskrutkovaní stredových priečok už záhon stál, ako mal. Uholníky som ale aj tak použil, pomocou nich som pritiahol z vnútra k stĺpikom konce foršní, ktoré sa vykrúcali smerom von a bál som sa, že len tri vruty z vonka by ich nemuseli udržať. Keď som skončil a opatrne povoľoval uhlové zverky, pozorne som počúval, či sa neozve praskanie. Všetko drží dodnes.

Tým som ale prišiel o jednu foršňu, tak som si objednal pre istotu rovno dve. Kým mi ich pripravili, pokračoval som v budovaní záhona. Dorobil som aj južný roh, teraz som mal ohradenie záhona z troch strán v plnej výške, z východnej len jednu dosku. To preto, aby som sa do záhona vedel ľahko dostať a umiestniť v ňom materiál.

Na dno záhona som položil plastovú sieť proti krtom, ktorú som objednal cez internet za oveľa lepšiu cenu, ako mi ponúkali v obchodoch v meste. Zohnal som si kus široký dva metre a dlhý desať metrov. To mi dovolilo položiť sieť nie len na dno, ale aj na boky výkopu. K zemi som ju fixoval dvojicou klincov stoviek, ktoré som mal z minulosti.

Na záver, aby som si pri práci vo vnútri záhona sieť nepretrhol, navozil som do záhona slamu a rozprestrel asi vo vrstve 5 cm. Tým bol záhon pripravený na uloženie materiálu a substrátu. To je ale obsah nasledujúceho článku o budovaní vyvýšených záhonov v našej záhrade.