Brána v plote na konci dolnej záhrady bola jedným z prvých objektov, ktoré som v záhrade zbudoval. Nedostatok skúseností sa po čase prejavil a tak som musel urobiť v priebehu tohto roka dve opravy. Aj bez nich by sa síce brána dala používať, ale teraz je to oveľa jednoduchšie. A ak sa sami chystáte bránu v záhrade osadiť, predídete budúcim problémom, keď to rovno spravíte poriadne.
Brána je široká štyri metre, každé krídlo má teda dva metre šírky a poldruha metra výšky, takže je to kus železa. Oceľový stĺp je z masívnej ocele a má profil zhruba 10 cm. Keď sme bránu osádzali, stĺpy sme zabetónovali do hĺbky 90 cm.
Po vyše roku sme raz našli po príchode do záhrady bránu otvorenú. Opäť som nastavil závesy aj zámok a viacej všetko sledoval. Vypozoroval som, že sa nám v závislosti od vlhkosti pôdy trochu hýbe jeden stĺp. Preto sme poistili bránu visacím zámkom na reťazi. Tento rok som pohyb sledoval podrobnejšie. Nenakláňali sa stĺpy ani dole svahom ani do stredu, že by krídla boli ťažké, ani vonka. Jednoducho sa hýbali do boku, Centimeter aj viac, raz do stredu, raz von. Nikdy by som nebol povedal, že aj tak hlboko zabetónované stĺpy budú cestovať ako sochy na Veľkonočnom ostrove.
Najviac to bolo vidieť na spodnej zarážke. Z pohľadu zdola ľavé krídlo ušlo trochu viac k malinám a zvislá zarážka sa zaprela do rúry s o málo väčším priemerom, šprajcovalo sa to tam a krídlo bolo nahnuté, zámok sa uvoľňoval.
Tak som v lete rozbil betón a vybral oceľovú rúrku. Do zeme som zabil profil obdĺžnikového prierezu a opäť zabetónoval. Brána sa mohla voľne hýbať, nič sa nikde nepriečilo a zámok mal vôle ešte väčšie. Ešte že tam bola tá retiazka. Najväčší posun do boku som nameral až dva centimetre!
To ma celkom dožralo, zámok bezpečne zvládne posuny do 5 mm. Urobil som to, čo som mal urobiť už na začiatku, teda spojiť oba stĺpy. Bolo by potrebné pri betónovaní stĺpov vykopať medzi nimi rigol a vložiť do neho roxory alebo pás z kari siete a zabetónovať do jedného kusa. Tak som si vymyslel dodatočnú výstuhu a nechal ju vyrobiť v zámočníckej dielni. Keď bola hotová, naložil som do Motúčka elektrický agregát aj elektrickú vŕtačku a ďalšie náradie a vyviezol všetko k bráne.
Výstuhu tvorí oceľový 370 cm dlhý vinkel 30 mm s navarenými závitovými tyčami M16. Dvadsať centimetrov vo vinkli zavarené, tridsať centi trčí závit. Rozmery sú také, aby sa dala výstuha vložiť do zabetónovaných stĺpov.
Pre výstuhu som vykopal ryhu v tráve a upravil terén. Najťažšia práca ma ešte len čakala.
Pre závity vyvŕtať do oceľových stĺpov diery vrtákom priemeru 17 mm. Naštartoval som teda agregát a začal šestkou vrtákom, to šlo celkom ľahko. Zväčšil som desiatkou a na koniec šiel do železa sedemnástkou. S prestávkami a s chladením jedlým olejom v plechovke (vidno ich v Motúčku).
Montáž som si nechal na druhý deň, v jeseni sa už stmieva dosť rýchlo. Vinkel je o čosi kratší, než svetlosť brány, aby sa dali závity vložiť do otvorov. Na vnútra závitov sú nasadené matice a veľkoplošné oceľové podložky. Závity sú postupne vsunuté do vyvŕtaných dier a zvonka sú naložené veľkoplošné podložky a utiahnuté spojky závitových tyčí.
Pretože som očakával oveľa väčší tlak na roztiahnutie stĺpov, ako na ich stláčanie, zvolil som spojky, ktoré sú široké 45 mm a nemusím sa báť vytrhnutia závitov, hoci tie posuny až tak silné asi nie sú.
Po nasadení ľavej krajnej matice som ju začal uťahovať a prekvapilo ma, aké ľahké bolo pritiahnuť zabetónovaný stĺp o dva centimetre k stredu brány! Samozrejme som musel opäť nastaviť závesy brány a aj zámok. Pri tomto sťahovaní sa mi ľavý stĺp aj trochu vyrovnal.
O pár dní som na oceľové stĺpy pripevnil šikmé vzpery na zemných skrutkách 650/68 mm a tým by bola oprava brány hotová.
Pôda je naozaj živý organizmus a aj keď sú stĺpy hlboko a v betóne, pohybu sa nedá zabrániť. Ak budem nabudúce robiť takúto veľkú bránu, nespoľahnem sa len na hlboké základy, ale pevne spojím oba stĺpy do jedného celku vodorovnou traverzou. Dúfam, že po tejto oprave už bude brána naozaj stabilná, ako ukazujú merania po je vystužení.
