Na rok 2021 budú záhradkári spomínať všelijako. Studený a daždivý máj prekonal aj rok 2016, ktorý si tu prvý pamätáme a následný jún svojou suchotou nemá dlhé roky páru. Zelenina „vzala za své“, ako sa v Čechách hovorí a byť živý len z gazdovania, veľa ľudí by tento rok hladovalo. No niečomu sa predsa len darí.
Nemôžeme si sťažovať na hrach. Tento rok ho Olinka vysiala na troch miestach. Dve v „starej“ záhrade, kde býva viacej vody a tiež v starom sade, aby bolo čo pod zub, keď tam budeme. Pár razy som tam bol, veď kosenia bolo v máji a aj v júni neúrekom, ale na hrach som veľa pomyslenia v tej horúčave nemal, no čosi ochutnal.
Zato „u nás doma“ sme sa ho najedli dosť a aj na odloženie do mrazničky zvýšilo, časť úrody je na fotke. Nebudem zapierať, že ho Olinka v júni pár razy aj poliala, ale čo by ste neurobili pre dobrú úrodu, keď sa tak dobre ukazuje, že? A tak do ľahkého šalátu, ktorý robievam na dva výročité sviatky v roku, bude tento rok mrazený hrášok z vlastnej záhrady.
Na fotke vidieť, že aj tento záhon je zamulčovaný. S vodou treba vedieť narábať, netreba len bezhlavo púšťať čerpadlo, skôr treba vedieť vodu rozumom zužitkovať, lebo vody je dosť. Len nepadá z neba, lež tíško sa plíži nocou ako bohatá rosa a aj pod povrchom stále prúdi, hoci v malých množstvách. Vyokopávané záhony ju z rosy nezachytia a z podzemia do vzduchu vypustia. A ako hovorieval môj otec o paprikách, platí aj pre iné rastliny: „Hlavu chcú mať horúcu, no nohy v chladnej vode.“ Je na vás, či to urobíte hadicou alebo hrabľami.
