Sedemnásť malých kuriatok som doviezol, ako som spomínal, o mesiac skôr, ako bolo plánované. Tým sa všeličo pomenilo a všeličo bolo inak. Ale už sme sa dostali „do normálu“.
Meniť vodu v napájačke vo vnútri kurína ani dopĺňať krmivo mi nerobilo žiadny problém. Ani kuriatkám chodiť po rebríku a nocovať na bidlách. Aspoň niektorým. No na podstieľke začalo byť vidieť, že ich je tam celkom veľa. Po piatich dňoch som opatrne cez dvierka do voliéry doplnil lisované hobliny a nechal ich kuriatka rozhrabať, lebo na tomto mieste nocovali tie, čo nechodili na bidlá. Neskôr som opäť doplnil hobliny sem aj na druhú stranu okolo kŕmidla. Lebo otvoriť trusové dvere a vybrať znečistenú podstieľku, keď vo vnútri behá sedemnásť ustrašených kuriatok, som neriskoval.
Kuriatka rástli každým dňom, bolo to vidieť najmä na tlačenici okolo krmítka, ktoré svojou veľkosťou už prestávalo stačiť. No pozorovaním som zistil, že niektoré stále nechodia na rebrík ani bidlá. Podľa veľkosti ako keby neboli vyliahnuté v jednom termíne. Niektoré sú trochu väčšie, niektoré trochu menšie. A rebrík z kurína do voliéry, ktorý má rovnaký rozostup priečok ako ten v domčeku, len je širší, začína vo výške asi jeden meter nad zemou vo voliére. Nechcel som riskovať, že malé kuriatka z neho náhodou spadnú na tvrdú zem.
No ale po cca dvoch týždňoch som zaregistroval pätnásť kuriatok na bidlách aj to, že sa už po rebríku pohybujú celkom svižne a isto. Zobral som motorovú kosačku a vysypal do voliéry za jeden kôš jemne nasekanej trávy a trochu ju rozhrabal, nez nezhorí a nezplesnivie. Tretí deň bola dobre suchá a pre kuriatka prišiel „Deň otvorených dverí“. Nastavil som a na otváranie a pozoroval, čo sa bude diať.
Opatrné kuriatka striedavo pozorovali, čo je za otvorenými dvierkami, sem tam nejaké vyšlo na prvú priečku rebríka. Dole vo voliére ich čakalo podstatne väčšie krmítko plné šrotu a deň predtým som skontroloval aj aickú napájačku. Po niekoľkých hodinách ich väčšina už bola vonku, tie najmenšie potrebovali niekoľko dní, kým vyšli von tiež. Zaujímavé to bolo s návratom na „nocovňu“, kuriatkám sa nechcelo, ostávali na bidle pod domčekom. Ale jemné „natlačenie“ do rohu s rebríkom ich naviedlo, kam majú smerovať a pochodovali jedno za druhým pekne domov.
Keď boli cez deň všetky bezpečne vonku, konečne som otvoril domček a cez trusové dvere som vykydal celkom hrubú a celkom penetrovanú vrstvu podstieľky a nahradil novou vrstvou lisovaných hoblín. Staré hobliny som použil na prevrstvenie kompostu. Teraz, keď už chodia kuriatka každý deň von do voliéry, tak hobliny v domčeku vydržia podstatne dlhšie čisté, väčšina trusu ostáva vo voliére, tá sa mi lepšie čistí.
A vo voliére majú dnes už osemtýždňové kuriatka prístup k sekanej tráve a najmä si obľúbili pupenec, burinu, ktorá mnohých záhradkárov štve. Ja ju vytrhám a odnesiem sliepkam, nech ju spracujú na vajíčka 🙂 Mimochodom, za tie štyri týždne sedemnásť kalimero kuriatok skonzumovalo takmer 70 kilo šrotovanej kŕmnej zmesi, takže objednávam ďalšie štyri vrecia, nech majú dosť, kým dorastú v pekné sliepočky.
