Náš moderný kurín stále nemôžem považovať za dokončený, hoci je v prevádzke a osvedčil sa. Celý tento rok bol ale úplne iný, než bol plánovaný a to, čo na kuríne malo byť do polovice apríla, nie je ani v novembri úplne kompletné. Ale izolačné dvojsklá už na ňom sú.
V článku o stavbe kurína som písal, ako sme okná dokončovali dosť na rýchlo. V podstate za minútu dvanásť. Na sklá nebol čas, zasklil som ich hrubou fóliou, aby na naše sliepky neťahalo. Pretože sliepke nevadí zima, vadí jej prievan.
V lete som si doviezol dvojice trojmilimetrových sklenených tabulí vzoru „hrášok“ (priepustné pre svetlo, ale nepriehľadné – aby sa sliepky neplašili pri pohyboch objektov vonku) a plánoval vymeniť fólie za sklá.
Vybral som z jedného okna lišty a fóliu a chcel vložiť sklo. Nepasuje! Nasleduje premeranie a zistenie, že sklenárovi v meste pár milimetrov nerobí problém. No ja problém mám. Okno putuje z kurína na pracovný stôl, z krabice na stôl putuje aj horná fréza a zväčšujem otvor pre sklo o 4 mm z dvoch strán.
Do zväčšeného otvoru na lišty dávam PUR tmel a naň kladiem prvé sklo, na sklo opäť tmel a vnútornú lištu. Lišty na držanie skla sú z preglejky 12 x 12 mm, pripevnené štvoricou malých klinčekov do predvŕtaných 1,5 mm dier. Lišty sú samozrejme opatrené dvomi vrstvami náteru Ligno emailu hnedej farby. Po úspešnom dokončení ide okno na kurín a druhé okno na stôl. Hoci sme na prácu dvaja, je jasné, že zväčšovanie otvorov pre nepresné sklá zaberie všetok disponibilný čas, sme radi, že sme vymenili fólie za jednosklo. Dokonca som zabudol priebeh prác fotografovať!
Vloženie druhého skla nepredstavuje časový problém. Keby som mal hotové prítlačné lišty. Tie treba narezať a dva razy natrieť. Pokračovanie prác na zasklievaní kurína sa presúva na jeseň.
Hoci som si stolnú kotúčovú pílu kúpil na štyridsiate výročie odrezania si prsta na ľavej ruke podobnou menšou cirkulárkou, spojazdnil som ju až na jeseň. Okrem iného som vymenil štandardný kotúč s veľkými zubmi za kotúč s malými zúbkami, robí jemnejšie rezy a je vhodnejší na priečne rezy. Jemne som doladil kolmosť kotúča a overil rovnobežnosť pravítka s kotúčom. Potom už som mohol s pomocníkom narezať z 12 mm preglejky posledné lišty na založenie druhých skiel na kurín. Samozrejme po ošetrení proti poveternostným vplyvom.
Tentoraz sa osadenie skla zaobišlo bez demontáže okien. Priniesol som si náradie ku kurínu, podložil okno doštičkou a pre istotu odskúšal, či sklo pasuje 😉 Potom som pištoľou natlačil polyuretánový tmel na vnútornú lištu, na spodok drážky vložil tri klinčeky, aby sklo nepadlo úplne na drevo a vložil sklo. Jemne som ho pritlačil, opäť natlačil tmel a vložil nové lišty, a priklincoval ich. Severné okno je vybavené „izolačným“ dvojsklom 🙂
Rovnaký postup som zopakoval aj na zadnom okne smerom na juh. Len práca na rebríku tu bola trochu stiesnená.
Sliepky teda majú okná kompletne zasklené, ostávajú obložiť drevenými lištami výplne otvorov z preglejky 18 mm. Ale aj potom ešte bude zopár detailov, ktoré by som rád dotiahol. Zdá sa však, že sliepkam ich príbytok vyhovuje, aj v novembrových denných teplotách okolo 8 °C a nočných slabých mrazíkoch dáva tucet sliepok desať vajec denne.
