Máme novú strechu

Keď sme kúpili pred rokmi záhradu, starý dom pre nás nebol dôležitý. Neuvažovali sme nad bývaním v ňom a preto ani nebola na pláne jeho rekonštrukcia. No aj tak sme ho začali čoraz viac využívať a stále viac nám vadila zatekajúca škridľová strecha. Až sme sa minulý rok rozhodli, že ju dáme opraviť.

Stav domu je naozaj taký, že náklady na jeho opravu by boli neúnosné a aj potom by si vyžadoval trvalú a nákladnú údržbu. No ak do domu prší, je to začiatok jeho konca. A hoci sme kamenný dom využívali v podstate len na uloženie náradia a vybavenia, prvý rok sme dali opraviť elektroinštaláciu a tiež provizórne opraviť strechu. Pri tom sme nechali rozobrať poškodené komíny až po strechu, čím sme si ušetrili problémy s padajúcimi tehlami aj s oplechovaním okolo nepotrebných komínov, ktoré sú mimochodom obmurované okolo drevených hrád!

Ďalší rok sme sa rozhodli, že strechu necháme opraviť dôkladne. Lenže zohnať dobrého strechára nie je také jednoduché, všetci šikovní ľudia sú vyťažení. Napokon sme sa predsa len na streche stretli s naším starým známym z prvej opravy a prebrali technické, materiálové a finančné možnosti opravy. Ako laikov v tomto smere nás nepríjemne prekvapila nie len cena práce, ale aj ceny materiálov.

Nakoniec jeden z našich známych, ktorý sa tiež venuje strechám, si s nami prešiel nie len strechu ale aj rozpis materiálu a „našiel“ v ňom okolo dvoch tisícok eur. Ako som písal, neplánujeme v dome bývať a tak sme mohli ušetriť nie len za fólie a kontralaty, ale aj za prácu na ich montáži a kopu ďalších „drobností“. No koniec minulého roka sme sa nejak nedokázali „stretnúť“ v termínoch a naša strecha musela prečkať ďalšiu zimu v dezolátnom stave.

Deň D mal nastať túto jar. Pre istotu sme sa opäť stretli aj s tesárom, aj dodávateľom krytiny, všetko si znova premerali, dohodli podrobnosti, vybrali materiál a objednali drevo aj plech. Pre škridplech sme sa rozhodli samozrejme pre jeho cenu aj spôsob montáže. Mal by mať záruku/životnosť 30 rokov, čo nám bohato stačí. Na deň dovozu materiálu som si v práci zobral dovolenku, dopoludnia všeličo povybavoval a po obede s partiou pomocníkov (ďakujem) zložil najprv náklad plechu a potom aj niekoľko kubíkov reziva.

Keď po pár dlhých týždňoch konečne nemalo v týždni pršať, dali sme sa do toho. V pondelok sme s Olinkou zložili čatorne, ktoré sme pred rokmi sami montovali a od utorka všetko začalo.

Už od skorého rána sa chlapi pustili do práce, bol to koncert. Zhruba dva a pol tisíca starých škridlí postupne, aby sa krov nezrútil, zložili najprv na povalu, zosilnenú asi 14 foršňami, a potom na zem, odkiaľ som ja, pomocná sila na stavbe, ich odvážal na motúčku. Dobré do záhrady, zlé do predzáhradky.

V rámci úspory času sme si obedy nechali dovážať z mesta, ja som sa cez deň staral len o pitný režim a kávu, zato večer sme spoločne vždy posedeli pri grilovaných dobrotách. To sa k nám už pripojila aj Olinka, ktorá končila popoludní v práci, len stredu celú strávila s nami a samozrejme so svojimi rastlinami. Najviac sa míňalo (nealkoholické) pivo, pretože tento týždeň naozaj nepršalo, ale teploty sa cez deň vždy vyšplhali cez tridsiatku. Veľký slnečník pri grile dobre poslúžil aj na obed aj počas kávy.

Súčasťou rekonštrukcie strechy bolo tiež kompletné odstránenie starého laťovania, vyrovnanie krokiev pomocou foršní a komplet nové laťovanie. Ako vpredu postupne ubúdalo materiálu, pribúdalo ho v záhrade pri studni. Staré drevo z laťovania aj podhľadu vo veľkej kope doplnili kopu použiteľných škridlí. Túto časť plánu som zjavne podcenil, rátal som s menšou kopou…

Keď sa v piatok ráno začali na krove objavovať nové háky pre rýny, oprava strechy začala naberať záverečné tempo. Rýny sme použili naše pôvodné aj vďaka tomu, že sme ich pôvodne spájali spojkami. Nebolo treba nič roznitovávať a opäť nitovať ani používať pájkovačku.

Keď sa začali objavovať na krove plechy, bola to pastva pre oči. Dôkladná príprava, vymeriavanie plôch a uhlov sa vyplatili, teraz už to bol cvrkot. Do obeda bola polovica strechy zakrytá. Chlapi boli šikovní, kvalitné náradie vrátane klincovačiek, uťahovačiek a iného špeciálneho vybavenia im v tom výdatne pomáhalo.

Aj spredu už náš dom vyzeral podstatne lepšie. Vetrací otvor v štíte som si rezervoval pre seba, tam sa s drevom pohrám sám. Len horúce týždne zanechali na trávniku schovanom pod zásobou dreva a plechu svoje stopy. Nič, čo by kosačka a polievacia kupa nevyriešili.

Krátko pred ôsmou hodinou večer v piatok bol gril správne rozpálený a naša strecha komplet hotová. Štyria chlapi za štyri dni kompletne prekryli strechu s plochou cca 220 m2 krytiny. Pri tom bolo treba zložiť škridle z prístreška a uvoľniť krokvy, ale to je opäť práca pre mňa v rámci mojej hobby amatérskej tesárčiny. Využijem na to pomocné foršne z povaly.

Nepotrebný materiál pokračoval z predzáhradky na zberný dvor. V záhrade som najprv upratal polovicu škridlí a potom som sa pustil do dreva. Časť laťovania sa dala využiť na kolíky ku rastlinám, ale veľa ho bolo na takéto účely nepoužiteľného. Spolu s odrezkami nového dreva časť skončila ako popol na posýpanie mechovitého trávnika, časť bola premenená na drevené uhlie na pestovateľské plochy zeleniny. A ešte dosť veľa tvrdého dreva poslúžilo a aj poslúži do záhradného grilu. Myslím, že minimálne dva roky nemusím kupovať grilovacie brikety v obchode 😉

Starý krov aj nové drevo som dodatočne ošetril postrekom proti drevokaznému hmyzu a hubám. Na to som si ale najskôr počkal, keď skončia tie hrozné úpeky, pod plechovou strechou sa dalo ledva vydržať pol hodinu, keď sme tam upratovali zvyšky dreva.

Dnes už je v predzáhradke aj vo dvore čisto, škody na trávniku takmer zahojené, aj v záhrade za domom to vyzerá významne inak. Síce ma ešte čaká generálna oprava prístreška, ale už teraz, keď sme v záhrade a prší, vychutnávame si ten pocit čľapotajúcej vody a vedomia, že do domu už nám netečie. Môžeme sa pustiť do opravy poškodeného stropu a pri rozmiestňovaní vecí v miestnostiach už nemusíme brať do úvahy, kde nám chýba koľko škridlí.

Oprava strechy nie je jednoduchá ani lacná záležitosť. Ale zvládli sme to.