Kustovnica čínska je krík, pochádzajúci z Tibetu. Podľa niektorých zdrojov vraj u nás nedozreje. Nám ani rásť nechcel, za päť rokov, čo ho Olinka mala v starej záhrade, len živoril. No teraz potreboval oporu a bariéru, aby nezadusil iné rastliny.
Kustovnica plodí krásne červené plody, ktoré poznáte z obchodov pod názvom goji. A môžem potvrdiť, že v našich zemepisných šírkach celkom určite dozrievajú. Ak niekomu nedozrejú, tak ako v minulosti nám, tak je to nie zemepisnou šírkou alebo podnebím, ale suchou a nekvalitnou pôdou.
V novej záhrade nie je problém ani s jedným, takže aj kustovnica nasadila prírastky, ako keby chcela všetky tie zameškané roky dobehnúť. Aby sa nové halúzky neváľali po zemi, požiadala ma Olinka o vybudovanie opory. Navrhol som dvojstĺpovú konštrukciu s vodorovnými priečkami, ku ktorým sa vetvičky môžu priviazať.
Nemám rád bezduché zatĺkanie kolíkov do zeme a rozbitie ich koncov, radšej volím sofistikovanejšie riešenie, na ktoré sa môžem aj po rokoch pozerať a nenadávať si. Takže som využil dve zemné skrutky priemeru 68 mm a tenké stĺpiky priemeru 38 mm o dĺžke 230 cm. Kombinácia týchto priemerov dáva zanorenie stĺpika do zemnného vrutu 30 cm, takže výška stĺpa je dva metre nad zemou. A súčasne pri takomto veľkom rozdiele priemerov si môžem dovoliť na zasypanie použiť veľký štrk.
Olinka si ukázala na vzdialenosť 180 cm od seba, tak som do zeme zakrútil dve zemné skrutky a do nich pomocou stĺpovej vodováhy vycentroval dva stĺpy. Po ich zasypaní prišla k slovu akuvŕtačka.
Na vrchu stĺpov sú vyvŕtané diery pre závitovú tyč priemeru 12 mm, po 30 cm rozostupoch diery priemeru 4 mm pre poplastovaný drôt priemeru 3,15 mm v troch radoch pod sebou. Drôt po natiahnutí je spojený dvomi závitovými spojkami na laná a potom je horná závitová tyč mierne našpanovaná, aby drôty neviseli len tak.
Až po osadení stĺpov vo vrutoch som si uvedomil, že výška terénu po oboch stranách kustovnice nie je rovnaká, preto je jeden stĺp vyšší, ako druhý. Závitová tyč tiež nie je symetrická, ale to má svoj dôvod, ale o tom v osobitnom článku 😉
Celá konštrukcia nás stála asi 25 eur. Dobre to vyzerá a v prípade potreby dokážem stĺpy aj s vrutmi zo zeme vybrať a upevniť v inej vzdialenosti alebo na inom mieste. Poplastovanie pozinkovanej konštrukcie zaručuje dlhú životnosť bez nutnosti pravidelného natierania farbou. Myslím si, že takto sa tá cena rozloží na veľmi dlhé obdobie a výber materiálu nám ušetrí peniaze aj čas v budúcnosti.
Stĺpy a zemné vruty, pôvodne určené na stavbu plotov, sa dajú využiť v záhrade aj na iné veci, ako boli pôvodne navrhnuté. Ale úplne rovnako pri svojom netradičnom použití šetria čas aj zbytočnú námahu. Aj pri oporných konštrukciách pre rastliny.
