Ešte len nedávno sme pozorovali, ako sa zväčšujú prvé papriky na kríčkoch a teraz už si z nich môžeme dať na obed alebo večeru v záhrade. Zatiaľ dozrievajú len prvé plody, ale na rastlinách je ich dosť, čaká nás sľubná úroda paprík.
A prečo píšem o konzumnej zrelosti? Veľa ľudí rozlišuje papriku na sladkú a štipľavú a na zelenú a červenú. Pritom paprika je podľa farby len jedna. Vždy červená. To je takzvaná botanická zrelosť, kedy sú plody naozaj zrelé a majú semiačka schopné ďalšieho rozmnožovania.
Stav a veľkosť plodov, kedy ich môžeme konzumovať sa volá konzumná zrelosť. Plody chutia, sú výživné, aj keď majú farbu sýto zelenú, svetlo žltú alebo niečo medzi tým.
Sú skvelé surové, k mäsu alebo k chlebu s maslom, ale aj do leča alebo na zaváranie, komu ako chutia. Keď si však z takejto papriky odložíte semená, darmo ich usušíte, namoríte a v suchu skladujete, nikdy vám z nich nová rastlina nevzíde.
My preto papriky síce jeme takéto pekné zelené a šťavnaté, ale na kríčkoch nechávame niekoľko plodov pekne dozrieť do červena, aby sme si z nich odložili výsadbový materiál na ďalšiu sezónu. Keď je paprík dosť, viacej, ako dokážeme zjesť, tak červenejú na kríčkoch aj bez toho, že by sme to cielene robili. Naše vyvýšené záhony jednoducho plodia ostošesť a my nestíhame jesť. Ale veď aj červená paprika chutí skvele a spolu so zelenou na tanieri veľmi dobre vyzerá.
Začínajú sa nám zeleninové hody. K uhorkám pribudli papriky a ja sa už teším na skvelé raňajky každý deň. Táto zelenina je určite bio, nepoznala žiadne chemické prípravky proti hmyzu či burine ani umelé hnojivá. Len kvalitnú zem, čistú vodu a veľa slnka.
