Pre pestovateľa plodovej zeleniny sú kľúčoví „traja zamrznutí“, teda posledné mrazivé noci, po ktorých je možné predpestované priesady vysádzať von do záhonov. Divotvorné nálady počasia a snáď aj podnebia posledné roky posúvajú dátum tohto prírodného javu z polky mesiaca mája tak, že ťažko odhadnúť, kedy dať priesady do pôdy. A ako sa im bude dariť.
Ak priesady nezamrznú, tak zostanú suché alebo utrpia teplotný šok, ako minulý rok. Začínam mať pocit, že tak ako sa mnohé športy dostali z vonkajších ihrísk do haly, budú sa musieť do krytých priestorov začať sťahovať aj domáci pestovatelia zeleniny. Tí priemyselní producenti tam už sú.
My zatiaľ skleník stále nemáme. Lacné lexanové ani veľmi nechcem, hoci sa mi v minulosti páčili. Oblúkové pláty môžu byť časom obrúsené od vrstvy UV filtra a opravovať takýto skleník po krupobití alebo inej rane osudu, čo zničí jeden veľký plát, môže sa rovnať pomaly cene nového skleníka. Klasický oceľový na betónovom základe tiež nemá moje sympatie pre nemožnosť rozširovania či premiesťňovania. Keď ale problémy s (pred)pestovaním zeleniny budú pretrvávať, som naklonený myšlienke drevených vyvýšených záhonov s prístreškom. Nejaké ideje už mám v hlave.
Zatiaľ to s paradajkami vyzerá celkom dobre, hoci od konca júna nie sú bez zálievky. Hlavne spodný vyvýšený záhon je s trvalým prítokom podpovrchovej vody, tak stačí zavlažovať len občas, hlboké korene už dosiahli ku zdroju vody. Pestujeme kríčkové rajčiaky, bez zaštipovania a iného šaškovania okolo nich, len občas ich musíme opäť priviazať. V minulosti sme z jedného kríčka obrali aj deväť kíl. Kvôli tomu sa mi neoplatí pestovať hybridné tornáda a ešte kolo nich tancovať tanečky. Samozrejme, že priesady boli vypestované u nás doma zo semien, ktoré každý rok zoberieme z najkrajších plodov. Sortiment, množstvo, dostupnosť, klíčivosť či cena ponuky semien paradajok v obchodnej sieti nás tak absolútne netrápi 😉
Papriky tiež pestujeme z vlastných semien, tento rok budeme musieť dávať pozor na výber plodov, lebo sa nám niektoré trochu „prekrižujú“. Plody sú to chutné, ale predsa len mám rád, keď to má pôvodný tvar a pôvodné vlastnosti. Na rastlinách je však vidieť tohoročné počasie, a ako čítam napr. Doma v záhrade, tak problém so „zaspatými“ paprikami mali hádam všetci.
Naše majú rôznu veľkosť na oboch záhonoch, zrejme má vplyv druh pôdy, ktorý každý rok do záhonov dopĺňam. Okrem vyvýšených záhonov máme obe zeleniny aj na mulčovaných záhonoch Účkach kúsok vedľa, to pre prípad, že by sa zmenili vlhkostné podmienky vplyvom počasia. Aspoň na jednom mieste vždy úroda bude 😉 Slamou sú samozrejme mulčované aj vyvýšené záhony a loboda či iná „burina“ najprv chránila malé priesady pred úpekom na prudkom slnku a teraz slúži ako potrava pre sliepky. Každý deň tie najväčšie odtrhnem a odnesiem do kurína.
Ak budeme variť v záhrade lečo, zrejme bude v ňom viac rajčín a aj vajec, ako papriky. Ale to sa všetko môže časom zmeniť podľa vývoja počasia. Hoci denné teploty presahujú tridsiatky, voda v pôde stále je a slamový mulč pomáha lepšie s ňou hospodáriť. Vidieť to najmä na paradajkách. Kým z nich ochutnáme, ešte to pár dní potrvá, no papriky chutia skvele.
