Pred pár rokmi sme kúpili starý sad a venovali nemálo úsilia jeho zveľadeniu. A verili, že sa nám za našu starostlivosť odvďačí bohatou a pestrou úrodu rôzneho ovocia. A nemýlili sme sa. Tentoraz sa pochválil slivkami.
Starý sad bol naozaj starý, so starými stromami. Nie len starými odrodami stromov. Súčasťou upratovania bolo aj vypílenie troch sliviek so šarkou a odstránenie suchých haluzí na ďalších stromoch, lebo to už dávno nikto nerobil. Ošetrenie prospelo ako starým stromom, tak aj tým mladým, ktoré rástli tak nejak sami, bez akejkoľvek starostlivosti. Vytvarovanie korunky, ošetrenie kmienka, to bol základ. A tiež to, že ich prestali obžierať ovce.
Jedným z tých stromov, čo potrebovali zásah Olinkinej ruky, bola malá slivka na spodku sadu. Úplne iná, ako tie na hornej strane. Teraz ten stromček vyzerá takto:
A slivky z tohto stromu naozaj stoja za tú starostlivosť. Sú nie len veľké, dobre sa polia, ale sú aj neobyčajne chutné a šťavnaté. Takéto plody je radosť oberať. A už sú z nej naštepené dve plánky v starej záhrade a po dokončení plota by sme chceli zo dva stromy z tejto fajty aj do novej záhrady. Dobrého ovocia nie je nikdy dosť. Či už do varenia, pečenia, do súdka alebo do sušičky.
