Pestujeme cukety

Cukety sú zaujímavá zelenina. Keď sú plody malé, majú veľkosť a chuť podobnú uhorkám, len sú jemnejšie. Dajú sa jesť nakrájané na plátky alebo štvrťky. No ale dokážu vyrásť na poriadnu veľkosť. Minimálne v našej záhrade.

Záhon pre cukety vznikol zaujímavým spôsobom. Na jeho mieste stál pri kúpe záhrady starý hrdzavý plot, ktorý sme zlikvidovali a Olinka potom celé jeho bývalé miesto dôkladne prekopala, pretože v zemi ostali zvyšky pletiva, hrubá dvojmetrová železná reťaz a kadečo iné, čo by ste v zemi nečakali. A samozrejme pŕhľava, ktorej korene bolo treba vytrhať. Po takejto dôkladnej očiste ostal pás zeme asi meter široký s jemnou a kyprou pôdou. Tak čo s ňou?

Na južný koniec Olinka vysiala asi polovicu trávových semien, zmesi, ktorú kúpila v nejakom záhradkárskom obchode. A na vrchnú časť prišli semená zelenej cukety z Lidlu, koncom mája, priamo do zeme. Miesto je to pod takým zlomom vo svahu, dobre vlhké, takže s polievaním sme veľa starostí nemali, až koncom leta.

Čo z toho vzišlo? Na dolnej strane „Amazonský prales“, ja som to nazýval trávou z Jurského parku, veď vyrástla do dva a pol metrovej výšky! A ani cukety sa nedali zahanbiť. Zo začiatku ich Olinka zberala, aby mala zeleninu ku svojím obedom v práci, veľa sme ich zjedli aj pri grilovačke. Na plátky nakrájané, také jednohubky na zajedanie krkovičky či klobásky.

Lenže cukety rástli skutočne ako z vody, ani sme ich nestačili všetky jesť. A namiesto dvoch malých sme zjedli jednu väčšiu, ale potom tá druhá väčšia narástla za pár dní ešte viac, takže keď sme zjedli tú, ďalšie dve už boli obrovské. Skrátka bolo ich veľa na počet a nakoniec aj na váhu. Nepomáhalo ani zbaviť sa ich smerom k príbuzným a známym.

Navyše jedna cuketa, čuduj sa svete, nám vyrástla úplne bez nášho pričinenia rovno pri základoch ovčína. Ničomu tam nevadila, a tak sme ju nechali rásť a samozrejme sme zberali jej plody.

Koncom septembra sme ich už ale pozberali. Veľké ako detská noha :-)) Uložili sme ich v dome, kde je teplota niekoľko stupňov nad nulou a relatívne vysoká vlhkosť. Podľa niektorých zdrojov sa dajú cukety skladovať, ale teraz koncom novembra už vieme, že určite nie do budúceho leta. Niektoré postupne odchádzajú, ale stále ich máme dosť. Dokonca som aj kvôli nim musel postaviť provizórny regál.

Keď niektorá cuketa už nie je k jedlu, skončí na kompostovisku. Možno vám to pripadá ako škoda, ale treba si uvedomiť, že nás ich vypestovanie nestálo takmer nijaké úsilie, nijaké postreky alebo hnojivá, ktoré by sme museli kupovať. Takže keď sa živiny v nich obsiahnuté zrecyklujú v komposte, budú využité pre ďalšiu zeleninu.

Budúci rok celkom určite budeme cukety pestovať znova. Chutia nám a rastú celkom samé.

Podobné príspevky:

Pŕhľava je cenná surovina na výrobu postrekov Prečo nám hrach žltne Cuketa ku každému jedlu. Povinne. Začal som robiť druhý vyvýšený záhon Po šiestich týždňoch dážď