Nie je to tak dávno, čo som v článku vyjadril svoje obavy, že pre nedostatok kohútov nám bude „chýbať“ dosť kilogramov mäsa. Situácia sa nakoniec tak vyvŕbila, že nakoniec bolo v okolí kohútov až priveľa.
Už od svitania nás budilo kikiríkanie kohútov z okolia, ku ktorým sa pridávali aj tí naši. Hoci to zo začiatku vyzeralo, že budeme úplne bez kohútov, že budeme mať len samé nosnice a vajec toľko, že nebudeme vedieť, čo s nimi, tak nakoniec je všetko inak. Postupne sa začali v kuríne „vyfarbovať“ prví kohúti a začali aj medzi sebou bojovať o pozíciu v kŕdli aj odháňať kuriatka od kŕmenia a napádať ich, tak som zakročil ako gazda. Štyroch dospievajúcich kohútikov som premiestnil do malého kurína a dvoch do mobilného výbehu. Menším sliepkam dajú pokoj, tie budú mať viacej miesta pre seba a kohútov postupne preriedime, ak budú veľmi bojovní.
Po dvadsiatom týždni veku sa už ukazovali rozdiely vo veľkosti hrebienkov aj hrabákov medzi sliepočkami a kohútikmi a tiež v celkovej veľkosti. Separovaní kohútici dostávali k suchej a kvasenej pšenici tiež trochu výkrmových brojlerových granulí. Šesť kohútov, to nie je zlé. Hoci sme ich po krátkej dobe museli preriediť, práve pre vzájomné súboje. Takže polovica absolvovala „horúci kúpeľ“ a neskôr aj solárium.
Neboli ešte dostatočne vykŕmení, ale aj tak hmotnosti od 2,5 do 3,2 kg potešia 😉
A krátko na to sa ukázali ďalší dvaja bojovníci vo veľkom kuríne. Aby sa im uvoľnilo miesto, solárnu procedúru absolvoval ďalší kohút z mobilného výbehu. Budú mať čas na výkrm. A kuričky pokoj od nich
A pre významnú návštevu Olinka pripravila opäť kohúta na cvikli a hokaido za výdatnej pomoci našej solárnej elektrárne. Takmer trojkilový kohút bude dúfam naším hosťom chutiť, u nás je totiž všetko bio kvalita. Veď si, dúfam, náš chov obzrú.
Po piatich kohútoch v kuchyni ostali ešte traja vo výkrme a jeden v chove so sliepkami. Dúfam, že budúci rok už budeme mať kuriatka z vlastných vajec a od vlastných kvočiek.
