Jesť sa musí a je jednou z výhod záhradníčenia ako hobby, že vás dokáže aspoň sčasti nasýtiť. Svoj čas aj nejaké peniaze skrátka chcete niečomu venovať a je fajn, keď výsledkom nie je len dobrý pocit, hoci i ten je dôležitý. K tomu príde zdravie a kondícia a plné brucho nie je od veci 😉
V minulosti sme celkom veľa bicyklovali. Poznali sme lepšie okres aj kus sveta za hranicami, boli v dobrej fyzickej kondícii a keďže sme to nepreháňali s výkonmi, aj v dobrom zdravotnom stave. A aby sme dobre vládali, dlho vydržali a boli zdraví, vyberali sme si, čo budeme jesť a čo nie. Všetko fajn, len sme na to všetko museli zarobiť. Taký kolotoč, „krysí závod“ ako hovoria Česi. Vo výsledku dobré zdravie aj kondícia, dobré pocity a zážitky a v rukách len fotokniha navštívených miest. Starí rodičia by nechápali.
Ešte aj dnes ideme občas na nejaký výlet, hoci nás to už tak neláka, asi sme si užili celkom dosť. Starí Amiši vedia, prečo púšťajú mladých na pár rokov do moderného sveta, nech sa vybúria a keď sa vrátia, venujú sa podstatným záležitostiach. Aby ďalej platilo staré: „Nedaj, aby nás oklamal povrch vecí, ale osloboď nás od toho, čo nás zdržuje.“
A tak kondíciu získavame v našej záhrade, ktorá nám poskytuje aj potraviny, aby sme boli zdraví. A príjemné pocity, aby bola v poriadku aj naša duša. A pomáha nám v úsilí znižovať potrebu zarábaných peňazí a najmä v tom, aby neboli vyhadzované do vzduchu. Nemáme ani doma ani tu satelit, nemáme platenú telku, vlastne telku ani rádio nemáme vôbec, nedovolíme nikomu aby nám jeho tempom narúšal náš rytmus. Jediné, za čo platíme mesačný paušál „za vzduch“ je internet, ale využívame ho veľmi odlišne od väčšinovej populácie. Viď naša odpoveď na častú otázku: „Kde ste našli Motúčko?“ „A vy nemáte internet?“ Každému sa dostávajú také informácie, aké je ochotný prijímať.
Ďalší nepríjemný poplatok, najmä v poslednom období, je za elektrinu/energiu. A ten sa nám darí významne redukovať. Sme len na začiatku cesty, ale ideme dobrým (naším) tempom a smerom. Keď už si dopestujeme a dochováme tie potraviny, treba ich aj spracovať. Minulý víkend sme piekli kura na Slnku, tentoraz prišli na rad solárne rezníky. To bravčové sme si (zatiaľ) nedochovali, ale vajíčko na pác spolu s cesnakom a červenou paprikou je už naše 🙂 Aj elektrická panvica je kupovaná, rovnako ako soľ a olej, ale vyprážanie už išlo na elektrine z našej elektrárne.
Sporák je kombinovaný, plynové horáky a elektrická rúra. Plynová hadica nie je zapojená, tak sme naň položili elektrickú panvicu na 230V a zapojili do zásuvky z našej fotovoltickej elektrárne. Onedlho už v kuchyni rozvoniavalo chutné mäsko a náš Rony, dobre vychovaný chlapec, ležal na rohožke pred dverami do kuchyne a trpezlivo čakal, kedy dostane aj on svoju porciu toho, čo vždy tak dobre vonia.
Nabudúce k elektrárni pripojíme aj našu obľúbenú remosku a zostáva nám dokúpiť elektrický tlakový hrniec. Kým Slnko nevyhasne, máme dostatok alternatívnej energie do našej kuchyne.
