Stavba kurína I. – voliéra

Teraz vám už môžem prezradiť, k čomu som v záhrade staval dve podesty. Reč bude najmä o tej hornej, väčšej, ktorú som začal na štátny Sviatok slobody 17. novembra a dokončil na Mikuláša minulého roka. Do Vianoc mala byť aj celá „stavba“, ale technologické prestávky sa pre počasie natiahli a stavba dupľom. V tomto článku priblížim stavbu základnej konštrukcie a výbehu kurína.

V časoch, keď som sa rozhodoval o chove sliepok a zvažoval všetky „pre“ aj „proti“, som tiež riešil, ako bude vyzerať náš kurín. Musí poskytovať bezpečné ubytovanie pre nosnice, chrániť ich pred predátormi a záhradu pred sliepkami. V minulosti som v zamestnaní trochu „pričuchol“ k niektorým profesionálnym informáciám o chove sliepok, takže som presne vedel, ako chovať sliepky nebudeme, ale ako ich chovať môžeme, som si najskôr musel pozisťovať. Nechal som sa teda inšpirovať niekoľkým českými a slovenskými webmi a tiež desiatkami videí. Vyzbrojený novými informáciami som navrhol drevenú konštrukciu a pustil sa do práce.

Prvou vecou bolo určiť, koľko obyvateliek bude mať kurín, aby z toho vyšli nejaké základné rozmery. A tie som konfrontoval s miestom, ktoré máme k dispozícii. A tiež s tým, koľko osôb zahŕňame do širšej rodiny a koľko vajec jednak potrebujeme a koľko maximálne dokážeme spotrebovať. Voliéra s kurínom je dimenzovaná na maximálne šestnásť nosníc stredne ťažkého plemena, pohodlne sa v nej „ubytuje“ desať až dvanásť sliepok.

Zo všetkých videí o stavbe a prevádzke kurína ma zvlášť zaujalo jedno americké, kde všetky diely boli z jediného typu dosky, Američanmi obľúbeného formátu 2 x 4 (palcov), čo je u nás 5 x 10 cm. Veľká výhoda, že sa nemusíte zaoberať presným rozpisom rôznych hrúbok a šírok dosák, beriete ich jednu po druhej a iba skracujete a šróbujete. Tak som po spočítaní potrebného počtu s patričnou rezervou objednal drevo na dvakrát. Najprv hobľované foršne 5 x 10 cm – 4 m z červeného smreka na konštrukciu a neskôr päťmetrové smrekové 5 x 10 na krokvy so strešnými latami, impregnované proti hubám a škodcom. Pretože by mi červenohnedá farba na základnej konštrukcii vadila, túto som si impregnoval sám bezfarebným náterom, všetko pekne dvakrát. Ochranu proti hnilobe a hmyzu som stihol na jeseň ešte skôr, kým klesli teploty pod +5° a začalo pršať, takže neskôr už som mohol drevo bez problémov píliť a montovať. Výplne plôch som plánoval z preglejky, hoci som ešte nemal vybraného dodávateľa. Rozmery sú však štandardné 125 x 250 cm a tie som zahrnul do návrhu tak, aby som minimalizoval potrebu rezov pílou.

Dosť bolo planých rečí, ideme stavať!

Je to neuveriteľné, ale celý kurín podľa ďalšieho popisu zvládne zmontovať jeden človek! Hoci som si v dvoch momentoch zavolal pomocníka na pár minút, zmenou postupu práce by to možno išlo aj mne samému.

Rozmery voliéry kurína

Ako som písal vyššie, základným stavebným materiálom výbehu pre sliepky je hobľovaná foršňa 5 x 10 cm, polotovar dlhý 4 m. Červený smrek som vybral preto, že má dlhšiu životnosť, hoci je o niečo drahší, ako smrek a aj o niečo ťažší na manipuláciu. A aj tvrdší, takže viac tupí pílový kotúč a vrtáky 😀 Ale čo by človek neurobil pre neskorší pohodlnejší život sliepok aj svoj, že?

Rozmery vyrovnávajúceho základu pod kurín sú 2 x 4 m a výšku som stanovil tak, aby som sa v najnižšej časti nemusel ja ani kto iný hrbiť. Udržovanie výbehu musí byť pohodlné. Takže zadné stĺpy majú výšku 180 cm, predné 220. Dáva to dostatočne šikmú strechu a súčasne to krásne vyjde zo štvormetrových foršní. A spolu so základom sa do kurína vojde aj dvojmetrová chlapina.

Jediné dva kusy, ktoré nie sú z 2×4 foršní, sú väzníky. Tie môj inšpirátor síce skladal z dvojice 5 x 10 cm, ale ja som „našiel“ na povale staršie 20 cm široké foršne (chodili sme po nich pri oprave strechy) a z troch štvormetrových som pomocou píly a vrutov spravil dve päťmetrové (a ešte mi trochu dreva zvýšilo; šťastie, že vždy tiež nejaké tesárske vruty „nájdem“ v dielni).

Základný rám voliéry a kurína

Chýbajú vám v doterajšom popise stavby celkom veľkej voliéry a kurína nosné hranoly? Nie, žiadne tam nie sú 😉 Čo sa mi totiž na videu z Youtube páčilo, že spodné aj rohové nosné „trámy“ sú zoskrutkované z dvojice foršní. Ľahké na montáž, pritom neskutočne pevné. A uľahčuje to montáž ďalších prvkov.

Fintou pri montáži ovšem je, že konce jednotlivých foršní sú posunuté a pri skladaní konštrukcie zapadajú ako kocky lega do protikusov a výrazne spevňujú výslednú konštrukciu. Vruty 4,5 x 80 a 5 x 100 sú použité každých 30 cm, samozrejme do prvej foršne sú predvŕtané diery. Na ďalšej fotke to bude dobre vidieť. Ešte že mám tri rôzne akumulátorové vŕtačky a uťahovačky.

Takže široké väzníky a spodný „vinklový trám“ som spojil na krajoch foršňami, zadné 180, predné 220 cm a vznikol mi predný a zadný rám voliéry a týmto momentom som prestal byť schopný sám s nimi manipulovať. Našťastie som mal dohodnuté, že mi pomôže Marek preniesť ich z jednej podesty na druhú (50 m) a spojiť ich. Ani mu nevadilo, že je Silvestrovské popoludnie 😉

K prednému rámu, ktorý na mieste držali Marek a Olinka, som priložil bočný vinklový spodok a montážne chytil truhlárskymi zverkami k podeste, keď všetko sedelo, krajné foršne som „zavinkloval“ a spojil s kratším základný vinklom dole, tiež uchyteným k spodku. Už v tomto momente to celkom stabilne stálo. Kolmosť stĺpov som kontroloval mojimi obľúbenými stĺpovými vodováhami.

Nasledoval zadný rám a pravý bočný. Nosné foršne sedia na spodných, vrutmi spojené s foršňani hlavných rámov tvoria vinkel. Keď nám všetko sedelo, bolo kolmé a v základe pravoúhle a na trámoch, spodné vinkle som uchytil vrutmi 8 x 100 s tanierovou hlavou do spodných trámov podesty. Teraz už stačilo pripevniť vrchné foršne (tú pravú pri štafliach len dočasne-neskôr pôjde preč) a mohli sme ísť Silvestrovať. Táto konštrukcia len tak ľahko nespadne ani pod náporom vetra.

Pokračovanie na budúci rok

Druhého januára 2021 som pokračoval v rezaní foršní. Natreté proti škodcom boli už na jeseň, takže mi nevadilo ani to, že trochu mrzne.

Najprv som narezal a osadil po dva zvislé stĺpy z foršní. Pravé asi 70 cm od seba, vľavo tak, aby sa presne vošla podlaha kurína široká 125 cm z preglejky. Keby som pridal ešte 2,5 cm, ušetril by som si neskôr trochu práce s montážou bočnej steny.

Medzi stĺpmi je vytvorení základňa pre podlahu, vodováha nesmie chýbať.

Na fotke vidno pletivo na zemi. Je to pozinkované voliérové pletivo 19 x 19 mm z drôtu 1,45 mm, prichytené k základovým hranolom vrutmi 6 x 40 a širokou podložkou a k zemi prichytené oceľovými hákmi. Je to proti podhrabaniu najmä líšok do kurína. Tieto dve siete som položil v čase, kedy som čakal na schnutie náterov foršní, aby som využil čas. Šírka pásu pletiva na zemi je najmenej 50 cm, zo skúseností by to malo stačiť. Ku kratším stranám som pletivo položil po dokončení kurína.

Na záver tejto fázy stavby kurína som osadil zvyšné dva stĺpy. Vonkajší tvar a vzhľad je takmer hotový.

Spevnenie konštrukcie kurína

Skúsený tesár sa pozrie na fotku a povie: A kde je zavetrovanie? Teda spevnenie konštrukcie, aby sa nezrútila po vetre, nezložila ako domček z karát. Bežne sa používajú „šibenice“, šikmé spoje zvislých a vodorovných trámov. Pri tejto stavbe sú nahradené sériou vodorovných prvkov, ktoré okrem funkcie zavetrovania plnia tiež ďalšiu funkciu. A nezavadzajú, ako šibenice často. Pritom dávajú tejto stavbe osobitný ráz.

Ako je to spolu spojené? Medzi zvislé stojky z foršní 5 x 10 cm sú z rovnakého materiálu natesno vložené kolmé priečky a uchytené dvomi pármi šikmo zakrútených vrutov. Nehne sa to nijakým smerom. Ukážem vám to podrobnejšie.

Od stĺpa vpravo je „obyčajné“ zatočenie vrutov cez foršňu, vľavo je sofistikovanejší spôsob. Použil som oba spôsoby z ilustračných dôvodov, nakoniec budú totiž tieto spoje pred zrakmi návštevníkov našej záhrady skryté.

Pri tom jednoduchšom spôsobe pomocou dlhého vrtáku predvŕtame vodorovnú foršňu, v tomto prípade pri vrutoch 4,5 x 80 vrtákom priemeru 4 mm, pod uhlom tak, aby vrták vyšiel asi v jednej polovine až tretine hrúbky foršne. Iba tak závit vrutu ostane v stĺpe a nevyjde z neho von. Chce to trochu cviku a trochu opakovaní 😉 Kužeľová hlava vrutu ovšem často okraj dreva rozdrví. Nič moc na pohľad ani na pevnosť.

Oveľa lepšie je sukovníkom, teda širokým vrtákom do dreva (tu priemer 20 mm) navŕtať na jeho výšku (cca 10 mm) plytkú dieru tak, aby jej okraj bližší ku koncu foršne bol vo vzdialenosti časti tela vrutu bez závitu (cca 1/3 jeho dĺžky) a potom vyvŕtame dieru pre vrut z rohu otvoru. Lepšie sa nám triafa miesto, kde začať vŕtať a lepšie sa triafa „z ruky“ aj uhol predvŕtania, aby vrták vyšiel von na správnom mieste.

Potom už iba vložíme naozaj na tesno odrezanú priečku medzi zvislé foršne a zavŕtame vruty do nich.

Správnu polohu priečok pomáhajú istiť tesárske zverky po ich zameraní do správnej výšky a kontroly polohy vodováhou. Verte, že každé uhnutie z výšky či rovinnosti by bolo vidieť a mrzelo by vás to dlhé roky, vždy keď by ste sa na váš kurín pozreli. Výhodou takto predŕtaných dier je to, že kužeľová hlava vrutu sa presne oprie do uhla diery a nič sa neštiepi, pevnosť spoja je takmer dokonalá.

Strecha kurína

Strecha kurína, či skôr strecha výbehu, chráni sliepky nie len pred dažďom, ale aj pred chorobami. Najväčším problémom chovateľov sliepok je zrejme vtáčia chrípka a následná nutnosť likvidácie chovu. Rizikom sú voľne žijúce vtáky, ktoré sa môžu priživovať na krmive pre sliepky, a ich trus. Strecha nad celým výbehom ochráni kurín pred padajúcim trusom (nakazených) vtákov a spolu s ďalšími opatreniami aj pred vletom vtákov do voliéry a ich parazitovaní na našom krmive aj zanášaní ich parazitov k našim sliepkam. A pred predátormi, ktorí by si radi pochutili na našej kuracinke. Oproti ideovému námetu z Youtube som strechu zjednodušil (a zlacnil), pritom som sa ale dosť našpekuloval 😀

Krokvy sú z impregnovaného smrekového dreva 5 x 10 cm, dlhé 2,5 m (rezané z päťmetrového materiálu), rovnako ako šikmé spojky predného a zadného rámu. Zamerať správny uhol zrezania koncov som si pomáhal odrezkami a úzkymi latkami na nakreslenie rovnobežky so stĺpmi.

Krajné foršne sú 5 cm od okraja väzníkov, ďalšie potom nad krajnými stĺpmi rámov (45 cm), podporené šikmými spojkami hlavných rámov.. Ostatné sú potom od seba cca 60 cm, rovnomerne rozpočítané na vzdialenosť stredu konštrukcie. Medzi krajnými natiahnutý špagát určuje ich umiestnenie. Čím sú krokvy ďalej od seba, tým treba hustejšie laťovanie a naopak. Konkrétne rozloženia závisí od lokality, teda od množstva možného snehu na streche a jeho hmotnosti. Bližšie som to popísal v téme snežnej mapy v tomto článku.

Všetky krokvy, okrem tretej a štvrtej zľava, som upevnil k väzníkom tesárskymi vrutmi 8 x 160 s tanierovou hlavou zhora a šikmo zboku 4,5 x 80 s kužeľovou hlavou. Pred položením krytiny som totiž upevnil aj strechu samotného kurína.

Strecha je z vodovzdornej brezovej preglejky hrúbky 24 mm. Panel 1250 x 2500 som zakrátil na (205? cm), pozdĺžne rozrezal na dva úzke pásy, dvakrát natrel impregnáciou proti hubám a hmyzu a nakoniec natrel dvomi vrstvami Lignofix emailom. Zvnútra bielym, zhora šedým. Po napasovaní do správnej polohy som medzi krokvu a panel natlačil polyuretánový tmel, rovnako medzi panel a väzníky a zafixoval vrutmi cez uhlové podložky z odrezku červeného smreka. Potom s PUR tmelom prišla zľava tretia krokva a druhý panel a štvrtá krokva. PUR tmel jednak bráni prípadnému prenikaniu vody zhora do kurína, jednak vyplňuje škáry, ktoré by s radosťou obsadili švoli a iná parazitická háveď.

Keďže preglejka na väzníkoch nie je vodorovne, vyplnil som škáry klinovými vložkami, ktoré som maflom odrezal z hranola. Najskôr pod nastaveným uhlom šikmé z oboch strán, potom kolmým rezom som hranol zarovnal. Kliny sú samozrejme zaizolované tiež PUR tmelom. Je tak zaistená dostatočná tepelná izolácia strechy aj izolácia oproti vode.

Keď som kládol, hoci vodovzdornú, preglejku na krov, chcel som ju mať zakrytú. Takže takmer okamžite som začal klásť strešné laty vo vzdialenosti 50 cm.

To šlo celkom rýchlo, veď ich je len zopár na dva a pol metroch šírky strechy. No aj tak začiatkom februára, kedy som strechu robil, sa stmieva zavčasu. Navyše malo druhý deň začať niekoľkodňové sneženie a potom mrazy, tak šup do práce! Vyložil som na strechu 2,6 m dlhý 112 cm široký trapézový plech T18 v odtieni, ako všetky strechy u nás. Predtým som na spodky krokví upevnil pomocnú latu, aby som jednak fixoval spodok všetkých plechov v jednej rovine, jednak aby som plechy nemusel držať a nebál sa, že mi zo strechy zletia na zem.

Po ukotvení prvého plechu som si nasadil čelovku, lebo sa už stmievalo. Keď som bol na streche s druhým plechom, začalo snežiť, o čosi skôr, ako bola predpoveď. Za tmy som dokončil druhý plech s vedomím, že mám prekryté obe preglejky a môžem ísť spokojne domov, sneženie ani dážď stavbe nedokončeného kurína neublíži.

Unavený ale spokojný sa vraciam domov, aby som sa dozvedel, že ma čaká trojtýždňová povinná karanténa! Šľak aby ju trafil, sviňu nenažranú.

Zvyšné plechy na strechu som položil zhruba o mesiac, zatiaľ čo som doma prvý týždeň pri zlom počasí odpočíval a zvyšný čas pri peknom škrípal zubami a písal nejaké články, na ktoré som v lete a na jeseň nemal čas. 😉

To bol prvý trojtýždňový posun v pôvodnom pláne stavby kurína. Hrubá stavba voliéry a kurína je však hotová a zastrešená a v nasledujúcom článku sa budem venovať popisu stavby samotného kurína vo voliére.