Stavba kurína II. – domček pre sliepky

Samotný domček pre sliepky je umiestnený vo voliére tak, aby bol dobrý prístup jednak k vajíčkam a jednak k sliepkam, najmä z dôvodu čistenia kurína. A aj kŕmenia, keby z rôznych (najmä legislatívnych) dôvodov bolo nutné výbeh pre sliepky uzavrieť. Pri jeho stavbe som bral do úvahy svah pozemku, aby som mal obsluhu kurína čo najjednoduchšiu.

Tri steny domčeka pre sliepky sú vyrobené z brezovej vodovzdornej preglejky hrúbky 24 mm, tak ako strecha, a dva razy natreté impregnáciou proti hubám a hmyzu a dvomi nátermi akrylátovej farby. Vnútro na bielo, vonkajšok na sivo.

Skôr, než som položil dno domčeka na rám z foršní, som vykopal plytkú jamu pre starý smaltovaný drez, ktorý bude slúžiť ako popolisko. Podlaha kurína má dĺžku 180 cm a na ľavej strane pasuje do vinklových stojok voliéry, napravo je položená na vodorovnej spojke ďalších stojok. Do forší naspodu je samozrejme priskrutkovaná a po celej ploche styku preglejky s foršňami pretmelená PUR tmelom.

Zadnú časť domčeka tvorí kus preglejky dlhý zvyšných 70 cm (z celkovej dĺžky 250 cm). Trojice vrutov ho držia k stĺpom, do podlahy je pripevnená vrutmi 4 x 40 mm s čočkovou hlavou do šikmých otvorov, vŕtaných podľa šikovného prípravku z Číny 😉

Bočnú stenu tvorí ďalší kus preglejky dlhý 180 cm a keby som pri stavbe voliéry trošku viac premýšľal, urobil by som zvislé stĺpy a tým aj priečku medzi nimi o 2,5 cm viac do vnútra voliéry, mohol by som bočnú stenu položiť na foršňu vedľa dna. Takto som si musel k foršni najprv pripevniť dva obdĺžnikové odrezky, aby bočná stena nevisela v ľufte, kým ju vrutmi pripevním, opäť šikmými spojmi, k stĺpom.

Aby som práce čo najviac urýchlil, nafarbená je len vnútorná strana bočnice, vonkajšiu som farbil neskôr už namontovanú. Stĺpy su spojené aj hornou priečkou, ku ktorým je bočnica tiež priskrutkovaná. V tejto fáze si začína človek uvedomovať, akú silu má vietor, keď sa oprie do veľkej plochy a ako dobre je nosná konštrukcia navrhnutá.

Deň pred MDŽ sa už môžem vedľa svojej stavby nechať smelo vyfotiť 😉

Tri plné steny sú hotové, ľahšia práca na domčeku pre sliepky je hotová. Na rade sú v stavebnom žargóne „výplne otvorov“, teda okná a dvere. Okná a dvere na mieru samozrejme, ktoré v žiadnom markete nekúpim 😉 Ide sa rezať a lepiť drevo.

Najprv zárubne. Tvorí ich jednoduché osadenie o 2,5 cm posunutého druhého kusa 5 x 10 cm foršne. Pri ľavých dverách nad ne príde pevná výplň, do osadenia sa bude dobre šróbovať.

5 x 5 cm hranolky pomáhajú tam, kde nie je nosný prvok. A z krabičiek vrutov rôznych rozmerov, kupovaných po 400 či 500 kusoch, utešene ubúda…

Aby som čo najviac začal zmenšovať kopu dreva v zásobe, ako prvé dvere som vyrobil vstupné dvere do voliéry. Šírka 80 cm, výška 190. Keby som trochu viac premýšľal (krokvy vo voliére), mohli byť dvere o päť centimetrov nižšie a ja som ušetril hodinu práce neskôr. Nevadí.

Preplátované spoje na rohoch (zníženie hrúbky materiálu na polovicu) som najprv robil pomocou ručnej kotúčovej píly a tesárskeho trojuholníka ako pravítka a na kratších kusoch som použil menšiu pokosovú pílu. Každý spôsob má svoje plusy. Hotové spoje sú lepené PUR lepidlom a samozrejme zoskrutkované.

Rovnako sú robené aj ostatné dvere, tu na fotke sú trusové dvere, výška 35 cm (rozmery obvodu plus dve lamely dovnútra)

Výplň otvorov je z brezovej vodovzdornej preglejky hrúbky 18 mm. Možno by stačila aj dvanástka, ale nemal som odvahu do nej hoci aj s pomocou prípravku, vŕtať diery 9,5 mm pre upevňovacie šikmé vruty. Sivé čmuhy sú zatmelené diery pre vruty.

Vpravo už je rodiace sa znáškové hniezdo. Opäť dosť špekulovania. Normálne by sa vyrobené trojmiestne hniezdo vložilo a ukotvilo medzi nosné stĺpy. No ja som chcel na maximum využiť celkovú šírku domčeka a vyrobil som štyri hniezda.

Zatvorené trusové dvere mi dovolili zmerať, aké vysoké a široké budú bočné okná. Dvojmilimetrové vôle sa vzhľadom k hrúbke materiálu okien a dverí (7 x 5 cm) a pántom ukázali ako malé. Niektoré strany som musel dorezať po zalepení ručnou kotúčovkou o dva či tri milimetre.

V rohoch sú opäť zalepené a zoskrutkované preplátované spoje, hlavy vrutov sú zvnúta, aby vruty držiace pánty doplnili spoje z vonkajšej strany. Zvnútra je upevnené voliérové pletivo 19×19 mm z drôtu 1,4 mm. Vedeli ste, že sa u nás predávajú dve verzie? Čínske pletivo, zvarené z pozinkovaných drôtov a dvojnásobne drahšie talianske, pozinkované po zvarení pletiva z oceľových drôtov. Hádajte, ktoré som na tento kurín kúpil? Nakoniec po dopasovaní okien som osadil uzávery.

Samozrejme, diera do kurína nebude z východu natrvalo. Sieťovaná výplň má slúžiť na vetranie v najhorúcejšom lete, inak má byť zatvorená plnými oknami. Za tým účelom do veľkých okien idú menšie, rovnakým spôsobom vyrobené okná, ktorých stredy sú vyplnené brezovou preglejkou. Druhý obrázok ukazuje použitie toho vŕtacieho prípravku a tretí hotovú výplň pred upevnením do rámu. Špeciálny vrták vyvŕta veľkú dieru pre plochú hlavu vrutu aj predvŕta malú dieru pre vrut samotný. Prípravok umožňuje nastaviť podľa hrúbky vŕtaného materiálu aj protikusu a dĺžky použitého vrutu miesto vŕtania aj potrebné „mäso“ pre pevné uchytenie dvoch dielov k sebe. Chce to vidieť, lebo práca ide skutočne od ruky, je to rýchle, presné, identické na všetkých stranách. A skutočne pevný spoj je skrytý.

Rovnakým spôsobom, ako bočné okná sú vyrobené predné (severné) a zadné (južné okno). Pre nedostatok času som namiesto skla „osadil“ dvojitú hrubú nepriehľadnú fóliu. Keď sliepky nevidia von, aspoň sa neplašia pri každom pohybe človeka či vtáka za oknami, ale majú dosť svetla. Okná sú robené tak, že keď donesiem narezané sklá, vyberiem lišty a fóliu, natlačím PU tmel, sklá a lišty a okná budú hotové.

O štyridsať osem hodín vám dovezieme mládky

Bol štvrtok koncom marca, keď som dostal túto SMS! Stav prác na kuríne bol takýto:

Dovoz sliepok z „prevádzkových dôvodov“ bol urýchlený o tri týždne. Opäť som prišiel nie vlastnou vinou o kopu času!

Okrem toho, že na voliére nebol ani meter pletiva, že boli osadené len vstupné dvere, nebolo hotové znáškové hniezdo, chýbali bočné vnútorné aj severné a južné okno aj uzatvorenie severnej steny. A bidlá v domčeku. A hlavne vstupné dvere pre sliepky z domčeka do voliéry! Skrátka bol to polotovar kurína a ja som začal horúčkovito premýšľať, ako zmením postup prác, aby som stihol dokončiť domček do stavu, že doň bezpečne uložím všetkých dvanásť sliepok, ktoré si o dva dni priveziem.

Aj preto mám na vonkajšej strane okien najprv petlice a pánty a až potom farbu, aj preto som drobné detaily dorábal neskôr a aj preto mi na fotkách chýbajú výplne plôch z tenkej preglejky (tepelná izolácia). Mal som šťastie, že posledný deň mi mohla pomôcť sestra, takže osádzanie okien bolo vo dvojici rýchle.

Pod oknami bude samozrejme pletivo, takže v najhoršom prípade by mládky boli deň na čerstvom vzduchu, keby som nestíhal. Prednosť mali vstupné dvierka do kurína. Sú čo najďalej od znáškového hniezda, aby cez deň museli sliepky robiť čo najdlhšiu cestu. Ak bude vonku škaredo, vo voliére blato, nech si dlhou cestou po rebríku a potom v podstieľke beháky očistia a nešpinia podstieľku znáškových hniezd.

Vo vymeranom mieste som vyvŕtal do preglejky diery pr. 10 mm a potom kmitavou pílkou vyrezal otvor. Z vnútornej strany je olemovaný odrezkami smrekových latiek, zvonka sú po bokoch vodiace hliníkové profily, v ktorých jazdia dvere z hliníkového plechu. Zatiaľ zostali bez ovládania, zatvorené.

Ako píšem, v sobotu o pol šiestej sme sadli do auta, v kufri prázdne krabice a vyrazili sme pre naše nové sliepky na miesto odberu. Samozrejme, že v domčeku pre sliepky už som mal podstieľku z drevených hoblín, napájačku s vodou a krmítko (do ktorého prišla zmes, kúpená spolu s kurčatami), podložené betónovými tehličkami. Po naskladnení sliepok ešte zďaleka domček pre sliepky nebol hotový, ale bol obývateľný a bezpečný pre sliepky. Pretože v ňom neboli bidlá, znáškové hniezda boli zvnútra uzatvorené, aby si kuričky náhodou nezmysleli v nich nocovať.

Pre túto sobotu padla. Chýbajúce drobnosti musia počkať na nedeľu. A ďalšie dni. Rovnako tak aj dokončenie voliéry. Ale nemalo by to trvať dlho, tri dni by bolo optimum. Ale to až v ďalšom pokračovaní 😉