Téma očkovania rezonuje v našej spoločnosti už hodnú chvíľu a nevyhla sa ani nám. Zaoberali sme sa ňou už minulý rok a aj tento rok je vysoko aktuálna. Dokonca už je stanovený aj termín, kedy to celé u nás vypukne. Ten deň sa už nezadržateľne blíži.
Nič nie je isté, len smrť a dane. Takže ani očkovanie nie je univerzálnym riešením problému. No je jednou z mála dostupných možností a preto sme sa rozhodli, že sa jej nebudeme vyhýbať, len musí nastať ten správny čas. Vieme, že to nemusí vyjsť, no ak to zaberie čo len z jednej tretiny, budeme to považovať za úspech. A keďže z titulu svojej kompetencie to má na starosti u nás Olinka, vybrala dátum 19. augusta.
V tento deň, vhodný podľa Lunárneho kalendára, pôjdeme do starého sadu a do semenáčov čerešní a višní naočkuje Olinka očká z našich obľúbených odrôd, ktoré nám veľmi chutia. Jednak zo stromov v „starej“ záhrade, jednak zo starých stromov v samotnom sade. Keby náhodou staré stromy chceli opustiť starý sad, aby sme mali ich nasledovníkov a zabezpečili tak dostatok chutného ovocia zo zdravých a odolných stromov aj našim potomkom.
Že to nie je jednoduchá operácia, dokazujú aj výsledky minuloročného očkovania. Z desiatky stromov sa na jeseň ukázali ako životaschopné asi dve tretiny, no zimu a divnú jar prežil len jeden.
Našťastie semenáčov je v starom sade habadej, pred druhým kolom očkovania starých odrôd sme ich museli dokonca preriediť záhradníckymi nožničkami, aby sme mohli medzi nimi chodiť a nechali len tie naozaj vhodné a na vhodnom mieste.
Keďže sadenice nemusíme kupovať a aj zdrojový materiál máme vlastný, toto učenie sa nás stojí len vlastný čas. A získať schopnosť spoľahlivo množiť ovocné stromy nám za tú námahu predsa stojí.
